"Železné pľúca" držali ženu postihnutú obrnou pri živote 60 rokov

 

NEW YORK, BRATISLAVA. Prvý elektrický respirátor, tzv. železné pľúca, ktoré vyvinuli Philip Drinker a Louis Agassiz Shaw z Harvardovej univerzity, nainštalovali v Spojených štátoch amerických (USA) v newyorskej nemocnici Bellevue. Stalo sa tak pred 90 rokmi 29. júla 1927.

Zariadenie sa používalo najmä na udržanie pľúcnej ventilácie pre chorých s poliomyelitídou (obrnou), pri ktorej dochádzalo k ochrnutiu. Ochorenie postihovalo najmä detských pacientov. Deti, ktorým ochrnuli dýchacie svaly, boli odsúdené na smrť udusením.

 

June Middletonová.  Foto – alchetron.com

 

Rekordérka Middletonová

Trup chorého bol uzavretý vo valci, vyčnievala iba hlava. Podtlakom vo valci sa hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po prerušení podtlaku vo valci. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu. V súčasnosti sa takéto respirátory už nepoužívajú.

So železnými pľúcami prežili niektorí ľudia takmer celý život. Austrálčanka June Middletonová musela napríklad 60 rokov ležať 21 hodín denne v rúre, ktorá jej umožňovala dýchať. V roku 2006 sa s týmto výkonom dostala aj do Guinnessovej knihy rekordov. Železné pľúca ju držali pri živote od postihnutia detskou obrnou v roku 1949 až do jej skonu dňa 30. októbra 2009. Dožila sa 83 rokov. Pacientka mohla z valca vyjsť len na krátky čas s mobilným dýchacím prístrojom. Svoju situáciu znášala s humorom. Žena ochorela počas epidémie detskej obrny v roku 1949, len dva týždne predtým, ako mala ísť k oltáru. Na prístroji mala nalepené plagáty hráčov futbalového tímu Carlton, ktorého bola veľkou obdivovateľkou. „Keď spím so 49 mužmi, nepotrebujem žiadnu prikrývku“, žartovala.

Rovnako dlho sa podarilo žiť v železných pľúcach aj Američanke Marthe Masonovej.

 

Foto – wikipedia.org

 

Očkovanie proti obrne

Obrnu ako prvý popísal v roku 1840 nemecký lekár Jakob Heine. Ide o infekčné ochorenie, ktoré spôsobujú vírusy. Tie napádajú nervové bunky miechy a spôsobujú ochrnutie tela.

Detská obrna je obzvlášť rozšírená v Nigérii, Indii, Pakistane a v Afganistane. Riziko výskytu detskej obrny netreba podľa lekárov podceňovať, môže sa objaviť aj na územiach, kde bol vírus spôsobujúci toto ochorenie vyhubený. Medzi tieto oblasti patrí aj Slovensko. Detská obrna sa na našom území nevyskytla od roku 1960. Akútnu chabú obrnu diagnostikovali v roku 2014 lekári u 22 ľudí, ani v jednom prípade však pôvodcom ochorenia nebol vírus detskej obrny.

Vplyvom rozsiahlych antivakcinačných kampaní klesá počet zaočkovaných detí aj v Európe, čím sa zvyšuje riziko jej šírenia. Najúčinnejším spôsobom, ako obrne predísť, je preto podľa odborníkov nechať deti v rannom veku zaočkovať.

 

Prečítajte si aj Ako by to malo vyzerať u zubára v 21. storočí?