Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch.

Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je to jediný národný park pomenovaný podľa zvuku – konkrétne podľa ohlušujúceho šumu divokých riek Salza a Enns a desiatok horských vodopádov, za ktorými sme vybrali do Štajerska. Tento prírodný poklad, do ktorého prichádzajú športovci z rôznych kútov sveta, pritom leží len tri hodiny cesty autom z Bratislavy.

Národný park Gesäuse: Rafting v alpskom Karibiku

Rieka Salza okamžite upúta svojou tyrkysovou farbou a absolútnou priezračnosťou. Patrí k najčistejším voľne tečúcim divokým riekam v Európe a medzi vodákmi a milovníkmi hôr je priam legendou.

„Z tejto vody by ste pokojne mohli vypiť 10 litrov, ale to by vám asi prišlo zle – nie kvôli kvalite vody, ale kvôli objemu,“ hovorí na úvod mladý sprievodca Matti, keď nám pri rieke dáva základnú inštruktáž o raftingu.

Voda je naozaj pitná, milióny litrov z krasového prameňa Kläfferquelle v údolí Salzy pritekajú denne samospádom do gigantického viedenského akvaduktu, aby rakúsku metropolu zásobili tou najkvalitnejšou vodou priamo z kohútika. No zatiaľ čo farba Salzy pripomína Karibik, teploty okolo 10 °C nás ihneď vracajú do reality horského prostredia štajerských Álp. Aj preto je krokom číslo jedna navliekanie neoprénov. Vďaka nim sa skoky do vody aj občasné vznášanie sa v jej prúde stávajú príjemným zážitkom. 

Adrenalín pre deti i dámy

„Organizujeme splavy pre rôzne skupiny – od detí, ktoré sem chodia počas športového týždňa v škole alebo letných táborov, cez teambuildingy až po rodinné výlety. Jedinou podmienkou je vek od 12 rokov a schopnosť plávať, všetko ostatné vás naučíme. Mávame aj čisto dámske posádky, zväčša spojené s rozlúčkou so slobodou. Jediný rozdiel je v tom, že ženy si ich radi prepoja s príjemným piknikom. Na vode rozdiely nie sú,“ vysvetľuje Hartwig Strobl z Freelife Outdoorsport.

Sprostredkovaniu outdoorových zážitkov sa venuje vyše tridsať rokov, k rodinnej firme sa pridali aj jeho synovia Lukas a Christoph. „Začal som v roku 1988 s jedným raftom a desiatimi záchrannými vestami. Po niekoľkých výpravách sme zhodnotili, že bez neoprénov to na našich riekach nepôjde. Najprv sme sprevádzali len priateľov, zakrátko sa pridala aj verejnosť,“ hovorí Rakúšan, ktorý vybudoval jednu z popredných outdoorových spoločností v krajine.

Pokojnejšia riečna „sestra“

Salza je na rozdiel od divokej rieky Enns, do ktorej sa vlieva, pomalšia a relatívne nenáročná. „Vo vodáckej terminológii rozlišujeme šesť stupňov, pričom šestka už označuje vodopády. Salza je niekde medzi jednotkou až trojkou,“ hovorí Matti, Francúz, ktorého do Rakúska prilákala láska. „Prišiel som sem kvôli žene, ale ihneď som sa zaľúbil aj do Národného parku Gesäuse,“ prezrádza, keď prechádzame cez pokojné úseky striedané so vzrušujúcimi perejami, v ktorých s nami sem-tam strieda rôzne triky vrátane otočenia raftu okolo vlastnej osi.

Zastavujeme pri bývalom moste aj v rokline, v ktorej si odvážnejší môžu vyskúšať skoky do vody. V pokojnejších úsekoch nám Matti ukazuje hniezda vodnára potočného, kuriózneho vtáčika a jediného spevavca na svete, ktorý vie nielen lietať, ale aj plávať a potápať sa. Salza, ako aj jej divoká sestra Enns, však neboli vždy len mekkou športovcov.

Drevo z tunajších hlbokých lesov sa splavovalo do železiarní v neďalekom Eisenerzi a neskôr i do zvyšku Európy. Kvôli tomu bola v 19. storočí postavená aj kamenná priehrada Prescenyklause. „Dá sa povedať, že kmene stromov boli naše prvé rafty. Ľudia, ktorí sa na nich plavili, však nevedeli plávať,“ hovorí Matti. 

Divoká voda s trojuholníkovou skalou

Úplne iné dobrodružstvo nás čaká na druhý deň na rieke Enns, jednej z najdôležitejších vnútrozemských riek Rakúska. Keby jej nebolo, Národný park Gesäuse by dnes mal úplne inú tvár. Práve ona sa so svojou typickou dravosťou po stáročia prebíjala cez Ennstalské Alpy, až kým nevytvorila obrovský kaňon s vysokánskymi kolmými stenami. A práve tu, v Gesäuseeingang, kde rieka vstupuje do tiesňavy, začíname náš druhý splav.

Hukot vody vzbudzuje rešpekt už z diaľky. Náš sprievodca Roy musí poriadne zdvihnúť hlas, keď nám dáva posledné inštrukcie pred cestou. Po nasadnutí do raftu pár sekúnd obdivujeme „Ennskú pyramídu”, trojuholníkovú skalu, ktorej odhalená výška vodákom napovedá, či je úsek vôbec zjazdný.

Vzápätí sa už v plnej rýchlosti rútime do spádu, kde nás voda zabalí vo vzrušujúcej vlne. Pereje dosahujú stupeň divokej vody tri až šesť a splavujú sa len pri vhodnom stave vody. Ten je na horách premenlivý. „Len pred pár dňami bol prietok okolo 250 m³/s. Pre porovnanie, dnes je to okolo 60 m³/s,“ vysvetľuje Roy. 

Vstup do kaňonu Bruckgraben

Neskôr sa voda upokojí a my sa pripravujeme na ďalšiu dobrodružnú časť – vstup do kaňonu Bruckgraben. Lesná cestička sa zmení na neoprénovú prechádzku v potoku, no zakrátko sa už ocitáme v kaňone. Steny sa v miestach, kam nikdy nedopadá priame slnko, zužujú, miestami sú od seba len meter či dva, zatiaľ čo siahajú stále vyššie. Skaly sú zväčša obrúsené, a to nielen vďaka vode, ale aj kameniu a stromom, ktoré pri jarných záplavách a búrkach so sebou stiahnu všetko, čo im príde do cesty.

„Kaňon bol v minulosti takmer neprístupný, prví ho objavili lovci a pytliaci. Divá zver sa tu občas kvôli kolmým stenám ocitla v pasci, z ktorej nebolo úniku,“ hovorí Roy.

Cesta zahŕňa lozenie po rebríkoch i šplhanie po lane, stále so zurčiacou vodou pod nohami. Končí sa pri 12-metrovom vodopáde, ku ktorému sa treba „vyšplhať“ cez úzky kaňon. Po ceste k raftu nás čaká veľa šmýkania po vylezených skalách, ten správny návrat do detstva. 

Ukážkové výhľady

„Práve tu sa končí aj jeden z najnáročnejších kaňoningových zostupov v celom Rakúsku, ktorý trvá 9 hodín a je len pre tých najzdatnejších,“ hovorí Roy, keď nám z raftu ukazuje vrchol skaly.

„Začína sa výstupom na masív Großer Buchstein a následne sa zlaňuje cez zužujúci sa kaňon až k „nášmu“ vodopádu. Treba však pozorne sledovať predpoveď počasia, hladina v hlbokom kaňone pri daždi dosiahne svoje maximum v priebehu pár minút.“

Po ceste míňame aj dedinku, ktorá bývala kvôli tiesňave celú zimu odrezaná od zvyšku sveta. Výhľady z raftu na národný park sú priam ukážkové. Nechýba v nich ani Hochtor (2 369 m n. m.) – najvyšší vrchol celého pohoria. Čaká nás záverečný adrenalín pomedzi balvany v Schlusskatarakt a potom už len zaslúžené schladenie v čerstvom prúde rieky. 

Národný park Gesäuse má päť úchvatných vodopádov

Vody sa nevzdávame ani posledný deň, tentoraz ju však nechávame po našom boku. Vydávame sa k tiesňave Wasserlochklamm na severnom okraji národného parku Gesäuse, len pár kilometrov pred ústím Salzy do rieky Enns.

Začiatok takmer trojhodinovej túry visí na lanovom moste vo výške 21 metrov nad Salzou. Čaká nás 325 metrov stúpania a stovky schodov popri neustále zurčiacej vode. Nejde však len o príjemnú turistiku po drevených lávkach a schodoch, skrýva v sebe aj fascinujúce prírodné úkazy.

Voda z jaskyne padá do údolia cez masívny kaňon a vytvára sériu piatich úchvatných vodopádov, z ktorých niektoré dosahujú výšku takmer 40 metrov. Kedysi boli neprístupné, zmenila to až výstavba chodníka v roku 1994.

Najväčšia záhada leží na vrchole tiesňavy pri krasovej vyvieračke v tvare jaskynného sifónu, podľa ktorej tiesňava dostala meno. Počas sezóny z neho môže vyvierať voda rýchlosťou až 5 000 litrov za sekundu, no narásť dokáže aj bez dažďa či inej zjavnej príčiny. Po ceste späť sa zastavujeme pri Salze, ktorou sa už rútia ďalší vodáci. Lanový most s dĺžkou 65 metrov nám pripomína, aký je živel. Pôvodný pevný drevený most len krátko po otvorení tiesňavy rieka strhla. Tiesňava je spoplatená a otvorená od apríla do októbra. 

Ôsmy div sveta

Okolie Gesäuse neukrýva len dych berúcu prírodu, ale aj UNESCO klenot, ktorý by bola škoda vynechať. V neveľkej obci Admont na severe Štajerska leží benediktínsky kláštor Stift Admont s jednou z najkrajších knižníc sveta. Hoci ide o barokovú knižnicu, žiadne tmavé drevo a tmu v nej nenájdete.

Táto najväčšia kláštorná knižnica na svete nás privítala svetlom zaliatym priestorom a zväzkami viazanými prevažne v bielej koži, aby odrážali svetlo a ladili s bielo-ružovo-zlatým interiérom. Architekt Josef Hueber knižnicu navrhol v duchu osvietenstva, a tak má aj 48 okien. Admontská knižnica ukrýva približne 200 000 zväzkov, pričom v samotnej hlavnej sále sa nachádza okolo 70 000 kníh. K tým najvzácnejším patrí Admontská Biblia z 12. storočia, ktorá váži takmer 40 kilogramov, ako aj početné prvotlače vydané pred rokom 1500. 

Tajné zákutia a tony hmyzu

Nebola by to tá správna knižnica, keby nemala tajné dvere a schodiská. Keď sprievodca zatlačí za falošné chrbty kníh, otvoria sa dvere so schodmi k horným galériám. Stropy sú zdobené biblickými freskami, uprostred knižnice stoja aj štyri vyrezávané sochy od majstra Josefa Stammela, ktoré predstavujú Smrť, Posledný súd, Nebo a Peklo. Hoci knižnica fungovala dlhé storočia pred vynálezom elektriny, nikdy sa v nej nesmelo svietiť sviečkami ani olejovými lampami. V roku 1865 však mestečko Admont a samotné opátstvo predsa len požiar postihol. Zhorela takmer celá budova kláštora, úroda aj obytné časti, no plamene sa pred knižnicou zastavili.

V opátstve založenom v roku 1074 dnes žije vyše 20 praktizujúcich benediktínskych mníchov. Okrem knižnice tu nájdete aj prírodovedné múzeum s obrovskou zbierkou hmyzu, ktorý zozbieral jeden z bývalých mníchov Gabriel Strobl, ale aj moderné múzeum s rozsiahlymi zbierkami sakrálneho umenia, galériu súčasného umenia, gotický kostol, rozsiahle záhrady a benediktínske gymnázium.

                                                                                                          

Čo potrebujete vedieť:

Cesta: Z Bratislavy autom za asi 3 hodiny smerom na Viedeň a Semmering (S6), s odbočkou za mestom Liezen na cestu B146 priamo do národného parku. 

Rafting a kaňoning: Freelife Outdoorsport,  www.freelife.at • www.rafting.at

Ubytovanie: Gasthof Schnabl, Großreifling

Viac info: https://nationalpark-gesaeuse.at/ a www.austria.info/sk/

EXTRA TIP: Horskej chate Hesshütte, najväčšej v Národnom parku Gesäuse, šéfuje Slovenka Rebeka Tréfová. K chate sa dá dostať po cca 2-3-hodinovej túre. www.alpenverein.at/hesshuette/

Národný park Gesäuse – fotogaléria:

(Obsah sme vytvorili v spolupráci s Österreich Werbung)