Duševnú nepohodu zažilo 80 percent ľudí. Ovplyvňuje vzťahy, prácu i rodinu

Dáta zároveň ukazujú, že najčastejšou reakciou nie je vyhľadať odborníka. Viac ako polovica respondentov uviedla, že duševnú nepohodu riešila výhradne sama.

Prieskum platformy Hedepy ukazuje, že takmer 80 % Slovákov už zažilo duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do bežného života. S odborníkom ju však riešilo len necelých 20 % ľudí a viac ako polovica respondentov sa ju snažila zvládnuť samahedepy

. Na tému upozorňujú aj nafukovacie slony, ktoré sa objavili v uliciach Bratislavy ako symbol problému, ktorý je prítomný, no často o ňom mlčíme.

Duševnú nepohodu zvládajú sami

Podľa prieskumu Hedepy zažilo 43,8 % Slovákov duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do práce, školy či starostlivosti o rodinu, viackrát v živote. Ďalších 36,1 % respondentov takúto situáciu zažilo raz alebo dvakrát. 

Dáta zároveň ukazujú, že najčastejšou reakciou nie je vyhľadať odborníka, ale pokúsiť sa náročné obdobie zvládnuť po svojom. Viac ako polovica respondentov – 56,1 % uviedla, že svoje problémy riešila výhradne sama. Rozhovor s partnerom, rodinou alebo priateľmi pomohol 46,2 % ľudí. Pomoc odborníka na duševné zdravie v takýchto situáciách vyhľadalo len 19,4 % respondentov.

„Duševná nepohoda je oveľa bežnejšia, než si často pripúšťame. Mnohí ľudia sa ju však stále snažia zvládnuť potichu, bez toho, aby zaťažovali okolie alebo si vypýtali pomoc. Práve preto je dôležité hovoriť o duševnom zdraví skôr, než sa problém stane neúnosným,“ hovorí Lukáš Krčil, CEO Hedepy.

Najviac nás trápi rodina, zdravie a peniaze

Za duševnou nepohodou Slovákov stoja podľa prieskumu veľmi konkrétne životné situácie. Najčastejšie ide o rodinné problémy, ktoré uviedlo 31,4 % respondentov. Nasleduje vlastné zdravie alebo zdravie blízkych (30,9 %) a finančné či existenčné starosti (27,9 %).

Výrazne sa objavujú aj partnerské problémy, úmrtie blízkej osoby, pocity tiesne, paniky alebo strachu, osamelosť či pracovný stres. Duševné zdravie tak nie je oddelená téma. Premieta sa do toho, ako ľudia zvládajú vzťahy, rodinu, prácu aj každodenný tlak.

Práve preto sa duševná nepohoda môže stať obrazným „slonom v miestnosti“. Je prítomná, ovplyvňuje každodenné fungovanie, vzťahy, prácu aj rodinný život, no navonok môže zostať nepomenovaná. Ľudia si ju často nesú so sebou domov, do práce aj medzi blízkych, hoci sa tvária, že všetko zvládajú.

Práve na to odkazujú aj nafukovacie slony, ktoré sa objavili v uliciach Bratislavy. Vychádzajú zo známeho spojenia elephant in the room, teda problému, o ktorom všetci vieme, no často sa mu vyhýbame.

„Slon je výrazný symbol, ale téma, na ktorú upozorňuje, býva často neviditeľná. Duševné ťažkosti na človeku nemusí byť vidieť, no môžu mu výrazne zasahovať do života. Chceli sme preto vytvoriť obraz, ktorý ľudí zastaví a zároveň jednoducho pomenúva realitu, ktorú mnohí poznajú,“ dopĺňa Lukáš Krčil.

Duševnú nepohodu vnímajú ako tabu

Aj keď duševnú nepohodu zažila väčšina respondentov, otvorene o nej hovoriť nie je pre mnohých samozrejmé. Najčastejšou bariérou je obava z reakcie okolia, ktorú uviedlo 25,8 % respondentov. Takmer štvrtina ľudí sa obáva, že bude pre druhých na príťaž. Časť ľudí zároveň nemá priestor, kde by o svojich problémoch mohla hovoriť. Až 17 % respondentov uviedlo, že o svojich ťažkostiach nemajú s kým hovoriť. 

Slováci sa o svoje duševné zdravie najčastejšie starajú spôsobmi, ktoré majú vo vlastných rukách. Najviac respondentov uviedlo vedomý oddych a čas pre seba (48,7 %). Koníčky alebo tvorivé činnosti pomáhajú 42,9 % ľudí a šport či pravidelný pohyb 32,9 % respondentov.

Odborná pomoc je však v bežnej starostlivosti o duševné zdravie zastúpená výrazne menej. Sedenie s odborníkom uviedlo len 6,8 % respondentov. Dáta tak naznačujú, že ľudia si síce hľadajú spôsoby, ako si uľaviť, no profesionálna pomoc často prichádza až neskôr alebo vôbec.

Slony v Bratislave zviditeľňujú tému

Nafukovacie slony v uliciach Bratislavy majú byť viditeľným upozornením na tému, ktorá býva často skrytá. Symbolicky ukazujú, že duševná nepohoda môže byť veľká a prítomná, aj keď ju navonok nevidno alebo sa o nej nehovorí.

Cieľom aktivity je pripomenúť, že pomenovať problém môže byť prvým krokom k tomu, aby naň človek neostal sám. Preto môžu všetci okoloidúci od 28. mája v Eurovei na viac ako trojmetrového slona nalepiť to, čo ich trápi alebo čo je ich vlastným „slonom v miestnosti“.