Zaujímavé zistenie vedcov o problémoch s depresiou a úzkosťami: Pohyb lieči

Vedci okolo Bena Singha z austrálskej University of South Australia spojili všetky relevantné štúdie o psychických ťažkostiach, ktoré vznikli pred rokom 2022. Tie skúmali 130-tisíc ľudí.

Zaoberali sa jednoduchou otázkou. Zaujímalo ich, ako pri liečbe psychických ťažkostí obstojí fyzická aktivita v porovnaní s inými metódami, ktoré sa obyčajne používajú. Sú nimi najmä terapeutické sedenia a medikamentózna liečba.

Vplyv pohybu na psychiku

Výsledok bol zaujímavý. Fyzické cvičenie potláčalo príznaky psychických problémov jedenapolkrát účinnejšie. Výsledky svojich zistení uverejnili v časopise British Journal of Sports Medicine. Ako uviedol Ben Singh, ktorý prácu viedol, prínosom pre duševné zdravie bola akákoľvek fyzická aktivita či cvičenie.

„Zistili sme, že čím vyššia intenzita cvičenia, tým je to prospešnejšie. Napríklad chôdza svižnejším tempom je účinnejšia ako prechádzka obvyklou rýchlosťou,“ citoval ho web jeho domovskej univerzity.

Podľa Sighových kolegýň Carol Maherovej a Jacinty Brinsleyovej bolo najviac prínosné cvičenie, ktoré trvalo  šesť až 12 týždňov. Pohyb v kratších cykloch nemal až taký dobrý účinok. Výskumný tím tvrdí, že dlhodobejšie cvičenie je dôležitejšie pre to, aby si pacienti udržali zlepšenie duševného zdravia.

Podľa českej psychiatričky Michaely Krtičkovej je šport vhodný ako prevencia pri liečbe miernejších ťažkostí a má určite značný antidepresívny efekt. Nemožno sa však domnievať, že ťažká depresia sa vylieči len športom.

„Z mojich skúseností v ordinácii môžem potvrdiť, že pravidelný a dostatočne intenzívny pohyb je nápomocný predovšetkým pri liečbe miernejších úzkostne depresívnych ťažkostí. V prevencii a pri miernych ťažkostiach má intenzívny pohyb nepochybne veľký zmysel a celkovo zlepšuje psychický stav,“ hovorí pre Ženy v meste.

Význam pohybu pri depresii a úzkostných stavoch

Krtičková však nesúhlasí s tým, že by šport bol všeliekom na ťažké stavy. „Pri ťažkých depresívnych stavoch je potrebná intenzívnejšia psychiatrická či psychoterapeutická liečba a samotný pohyb tu už stačiť nebude, hoci je určite prínosný,“ pokračuje.

Ďalšia vec, ktorá je podľa odborníkov prínosom je aj cena – cvičenie je lacnejšie ako sedenia a na rozdiel od liekov má oveľa menej vedľajších účinkov. Benefitom je aj to, že má vplyv na fyzické zdravie – posilňuje srdce, znižuje telesnú hmotnosť a v neposlednom rade pomáha aj pri kognitívnych funkciách. Po cvičení sa totiž v mozgu vyplavujú endorfíny a dopamíny. Tie zlepšujú náladu a bránia stresu.

Dokonca pri dlhodobom športovaní to podporuje imunitu, ktorá v konečnom dôsledku tiež ovplyvňuje fungovanie mozgu. Rovnako to má pozitívny vplyv na spánok, ktorý je napríklad pri depresii kľúčový. Pacientom tiež športovanie pomáha pri zlepšovaní sebaúcty. Vidia, že niečo dosiahli a teší ich to. Najväčší pozitívny vplyv výskumníci a výskumníčky zistili u pacientov s ťažkou depresiou, ktorí predtým nepestovali žiadnu telesnú aktivitu.

Psychiatrička Krtičková súhlasí s tým, že pohybové aktivity môžu mať aj u pacientov s ťažkou depresiou liečebný prínos. „Ak sa na to chorí cítia, určite ich v tom podporujem. Ťažšie depresie sú však celkom závažné stavy, kde je nutná kvalitná psychiatrická a ideálne aj psychoterapeutická liečba. Tiež treba mať na pamäti, že pri závažnejších stavoch je niekedy chorému tak zle, že na šport nemôže ani pomyslieť,“ pokračuje.

Ilustračné foto – archív ZVM

Primeraný pohyb pacientom podľa odborníčky môžeme ponúknuť, ale nemožno ich k tomu nútiť. „Možno, že niektorí z nich majú aj pocity zlyhania, že nie sú schopní ísť športovať – vedia, že by im to pomohlo, ale vôbec na to nemajú energiu. Takže tu považujem za vhodné zvažovať individuálne u každého, čo je schopný zvládnuť. Pre niekoho môže byť zo začiatku napríklad len desaťminútová rýchla prechádzka vonku skutočná výzva a určite aj to má zmysel. A po malých krokoch potom možno záťaž zvyšovať,“ myslí si.

Na každý psychický problém pomáha iný typ cvičenia

Autori štúdie tiež podčiarkli fakt, že svojimi dátami v žiadnom prípade nechcú zatracovať ostatné metódy, ktoré sú v mnohých prípadoch kľúčové. Pohyb môže byť doplnkom. Podľa nich však na každý psychický problém pomáha iný typ cvičenia. Silový tréning pomáha pacientom bojujúcim s depresiou, jóga a cvičenia, ktoré zapájajú myslenie sú zas prínosom pre ľudí trpiacich úzkosťami.

Psychiatrička Krtičková však šport odporúča všetkým, ktorí sú dlhodobo v strese. Podľa nej je to výborná prevencia rozvoja úzkostne depresívnych ochorení. „Dôležitá je pravidelnosť, preukázaný antidepresívny účinok má intenzívnejší pohyb v rozsahu približne 30 minút 3x týždenne, ale pokiaľ si toto nemôže človek časovo dovoliť, aj menej má určite zmysel.

Ďalšou pridanou hodnotou, ktorá znižuje hladinu stresu, je aj pobyt v prírode – takže osobne za ideálne antidepresívne aktivity považujem pobyt niekde vonku, čo môže byť aj prechádzka rýchlou chôdzou v lese,“ radí. Dôležité však je, aby bol pohyb pre človeka niečím príjemným. „Hlavné je nenútiť sa do športových aktivít, ktoré človeku nie sú blízke, ale vybrať si taký šport, ku ktorému mám vzťah a ktorý mi prináša sám o sebe radosť,“ dodáva odborníčka.