
Blue Monday alebo najdepresívnejší deň v roku. Január dáva zabrať všetkým
Nevľúdne počasie, nedostatok svetla, únava po vianočných sviatkoch spojená s návratom do práce, ale aj nižšia hladina vitamínov v organizme, vyššia chorobnosť a novoročné finančné „suchoty“ spôsobujú, že január nepatrí k najľahším mesiacom v roku. Tretí januárový pondelok sa označuje za najdepresívnejší deň v roku.
Monika Bothová · 19. januára 2026 · 5 min čítania
Reklama
Blue Monday alebo najdepresívnejší deň v roku
Niektorí cestujú, iní sa snažia smútok zahnať nadmernou fyzickou aktivitou, vrhajú sa do ďalších a ďalších povinností, aby stále niečím zamestnávali mozog a nemysleli na prázdno, ktoré sa rozvíja v duši. Výsledkom ale môže byť nadmerné vyčerpanie, únava, prípadne aj ochorenie či úraz. Klinická psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková však upozorňuje, že aj občasný smútok patrí k životu a netreba sa ho báť. „Mali by sme si uvedomiť, že čierne myšlienky a smutné nálady, dokonca aj prázdno, občas patria do našej výbavy a môžeme ich uniesť a vydržať,” vysvetľuje. “Zvlášť zimné obdobie po sviatkoch je typické tým, že sa nič veľké nedeje, svet akoby zastal, ale tak, ako pre prírodu, aj pre našu psychiku to môže byť čas, keď nemusíme prekvitať, produkovať, neustále sa smiať. Ak sa nám to stane, nemusíme sa toho hneď zľaknúť,” hovorí Hana Ševčíková a odporúča, aby sme to s pokojom prijali a pozorovali aj túto stránku samých seba. “Skúmať, o čom je môj smútok, moja prázdnota, či je to niečo, s čím chcem byť sama, alebo sa o to chcem podeliť, a ak sa chcem deliť, tak s kým,“ hovorí klinická psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková.Prečítajte si
Psychiater Peter Breier: Po každej samovražde by mala nasledovať psychologická pitva
Podľa jej slov by sme mali zistiť, čo nám v takýchto situáciách robí dobre. „Na to nie sú odpovede v žiadnych časopisoch ani u youtuberov, no každý pozná alebo môže sám hľadať svoje „zdroje“. Môže to byť aj veľmi zaujímavé a dobrodružné hľadanie,” hovorí. Tak, ako stromy, ktoré v zime zdanlivo nežijú, ale pod ich kôrou sa dejú veci, aj naša psychika môže z prázdnoty načerpať nové zdroje, nové informácie o nás samých, o našich vzťahoch, vysvetľuje. “Ale chce to vnútornú prácu, ponoriť sa do seba, uniesť aj samotu, aj smútok, aj prázdnotu, možno aj nejaký ten ťažký rozhovor s blízkym,“ dodáva. Hana Ševčíková však zároveň zdôrazňuje, že jedna vec je bežný smútok, no ak už narážame na pocity bezmocnosti, bezradnosti a depresie dlhodobo a nedokážeme si s nimi poradiť, tak je najlepšie vyhľadať odbornú pomoc, a to čím skôr.Depresia – neschopnosť sa tešiť
Depresia patrí k najčastejším duševným ochoreniam. Nediagnostikovaná a neliečená sa môže zhoršovať, môže človeku vážne ovplyvňovať život a jeho každodenné fungovanie, v najhorších prípadoch vedie až k samovražde. Môže postihnúť každého, v každom veku aj v životnom období, pričom niektorí ľudia sú na depresie náchylnejší, obzvlášť, ak sa vážna depresia už v rodine vyskytla. Na Slovensku trpí depresiou viac ako 300-tisíc ľudí, pričom ročne ich pribudne takmer 15-tisíc. Diagnostikovaný a adekvátne liečený je však v priemere iba jeden z piatich ľudí trpiacich depresiou. Depresia pritom ničí dvakrát toľko žien ako mužov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že depresia najčastejšie vyraďuje človeka z bežného života. Má byť druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti na svete. Prvým príznakom depresie je často anhedónia – neschopnosť prežívať radosť. Depresia nie je bežný smútok, ale veľmi intenzívny, spojený s pocitmi prázdnoty a beznádeje. Spája sa tiež so stratou záujmu o okolie, o partnera aj deti, o koníčky, ale napríklad aj o svoj zovňajšok. Sprevádza ju aj nadmerná únava, spomalenosť, nespavosť, stratu chuti do jedla.Obavy blízkych a odborná pomoc
Problém je, že depresívny človek málokedy sám vyhľadá odbornú pomoc. Čo môžeme robiť, keď máme vážne obavy o svojho blízkeho a jeho duševné zdravie? Keď odmieta ísť k lekárovi, no máme strach, že spácha samovraždu – čo s tým? „Na začiatku je dobré začať u seba a najskôr sa pýtať, z čoho vyplývajú moje obavy. Skúsme obavy objektivizovať, prípadne aj konzultovať s niekým, kto dotyčnú osobu pozná. Sú naše obavy reálne, alebo ide o naše vlastné úzkosti, pretože sa bojíme, že blízkeho nejakým spôsobom strácame alebo mu prestávame rozumieť,” hovorí psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková.
Reklama
Autor
Monika BothováMohlo by vás zaujímať
Jedálny lístok v menopauze pre vegetariánky: týždenný plán pre ženy
Prekročili ste vek 40 rokov a cítite, že si telo pýta vyváženejšiu stravu? Pripravili sme pre vás 7-dňový jedálny lístok v menopauze pre vegetariánky, určený aj pre ženy v perimenopauze. Po mäsovej je to tentoraz vegetariánska verzia. Náš jedálny lístok je zameraný na hormonálnu rovnováhu, podporu chudnutia a stabilnú energiu. Porcie sú ľahšie, ale sýte
Redakcia Žien v meste · 2. júla 2026
Tréning doma, ktorý sa dá prispôsobiť sile aj kondícii
Domáci tréning má najväčší zmysel vtedy, keď sa dá robiť opakovane a bez zbytočných prekážok. Nie je potrebné začínať veľkou posilňovňou ani kupovať všetko naraz. Lepšie je vytvoriť zostavu, ktorá podporí silu, vytrvalosť aj mobilitu. Základ môžu tvoriť činky, opora na cvičenie, hrazda a jeden stroj na kardio. Takáto kombinácia umožní precvičiť celé telo a zároveň
PR · 22. júna 2026
Duševnú nepohodu zažilo 80 percent ľudí. Ovplyvňuje vzťahy, prácu i rodinu
Dáta zároveň ukazujú, že najčastejšou reakciou nie je vyhľadať odborníka. Viac ako polovica respondentov uviedla, že duševnú nepohodu riešila výhradne sama. Prieskum platformy Hedepy ukazuje, že takmer 80 % Slovákov už zažilo duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do bežného života. S odborníkom ju však riešilo len necelých 20 % ľudí a viac ako polovica respondentov
Redakcia Žien v meste · 15. júna 2026


