Nová kniha prináša priekopnícke príbehy 50 odvážnych žien slovenskej histórie

 

Boli to akčné a odvážne ženy, ktoré urobili niečo veľké, čo ovplyvnilo život iných ľudí alebo celej spoločnosti. Skutočné superhrdinky od 13. storočia po súčasnosť, pochádzali z rozličných spoločenských vrstiev a venovali sa rozmanitých činnostiam. Vo svojich časoch boli priekopníčky, otvárali cestu iným.

Farárka, režisérka, pilotka, včelárka, aktivistka, lekárka, misionárka, astronómka, politička, fotografka, architektka, záchrankyňa, hudobná skladateľka a iné profesie sú dnes bežné, no kedysi to tak nebolo.

 

Prečítajte si

Terézia Vansová napísala prvý román pre ženy a vydávala prvý ženský časopis. Muži sa tomu smiali

Kniha SuperŽENY prináša ženské vzory

Podľa týchto kritérií si autorka knihy SuperŽENY Andrea Kellö Žačoková hrdinky vyberala. „Je to zaujímavá a doteraz nespracovaná téma. Inšpirovala som sa zahraničím, v Austrálii aj inde majú príbehy svojich žien. V našich dejinách je veľa významných žien, ktoré boli v niečom prvé, prekonávali rôzne prekážky aj spoločenské a iné predsudky. Mali ťažký život, no išli za svojim cieľom a veľa dokázali. Sú príkladom a malo by sa o nich vedieť, ani v dejepise nie sú podchytené. Vraj na druhom stupni základných škôl sa deti dozvedia iba o 24 ženách z celého sveta,“ uviedla autorka Andrea Kellö Žačoková na prezentácii publikácie v bratislavskom kníhkupectve Martinus.

„Snažila som sa byť objektívna, veľa som chodila po archívoch, počas dva a pol roka študovala ich príbehy z rôznych zdrojov. Každý večer som svojim dvom dcéram hovorila čo nové som zistila. Kniha je určitá encyklopédia, sú v nej fakty. O svätej Alžbete je malo pôvodných informácii, možno sa narodila na Bratislavskom hrade. Bola vzorom pre sociálnych pracovníkov,“ povedala autorka o dcére uhorského kráľa Ondreja II.

Táto hlboko veriaca princezná sa zriekla luxusu a žila veľmi skromne. Osobne sa starala o chudobných, rozdala im svoje dedičstvo, neštítila sa chorých a liečila ich, zakladala nemocnice. Počas krátkeho života (1207-1231) dokázala veľa a pri jej hrobe sa diali zázraky. Pápež ju štyri roky po jej smrti vyhlásil za svätú. Na Slovensku je po Alžbete zasvätených vyše 40 kostolov a kaplniek. Jej meno má vysoká škola, onkologický ústav, na jej odkaz sa odvolávajú rôzne charitatívne a cirkevné spoločenstvá.

 

Andrea Kellö Žačoková (vľavo) a M. Majorová.  Foto – Ján Belák 

 

Kniha SuperŽENY a príbeh farárky Dariny Bancíkovej

Spisovateľka spomenula aj ťažký príbeh evanjelickej farárky Dariny Bancíkovej (1922-1999), ktorá sa stala vôbec prvou farárkou, pretože iné cirkvi u nás ženy v tejto úlohe stále neuznávajú. Od štúdií na teologickej fakulte ju neodradila ani to, že na fakulte nebol dámsky záchod. „Pri ceste za svojim snom musela čeliť mnohým predsudkom. Niektorí chlapci odmietli spoločné vysvätenie za kňaza a prvýkrát sa museli konať dva obrady. Spočiatku nemohla sobášiť, niektorí veriaci k nej nechceli chodiť do kostola.

Keď sa k moci dostali komunisti, v roku 1951 ju dali do tvrdého väzenia – vraj kázňami škodila republike a kazila mládež. Po vyše roku ju prepustili a ďalších päť nesmela kázať. Mala zdravotné i existenčné problémy, všetko prekonávala vierou a humorom. Vrátila sa k duchovnej službe a takmer 30 rokov bola u veriacich veľmi obľúbená. Nasledujúce generácie farárok ju považujú za svoju duchovnú matku, inšpirovala aj ženy v zahraničí,“ konštatuje autorka.

V jej výbere sú tri žijúce Slovenky. Okrem architektky Viery Meckovej (1933) a horolezkyne Olgy Zibrinovej (1931) je to šľachtiteľka viniča Dorota Pospíšilová (1930). Na krste knihy priblížila ako sa neplánovane stala priekopníčkou a vyšľachtila 24 nových odrôd hrozna. 

„Bola to politická línia Sovietskeho zväzu, že zo všetkých druhov úžitkových rastlín treba vypestovať nové odrody. Študovala som poľnohospodárstvo a umiestnili ma do Výskumného ústavu rastlinnej výroby a o niekoľko rokov do Výskumného ústavu vinohradníckeho, kde som dostala za úlohu šľachtenie viniča. Na to bolo potrebné hlboko poznať genetiku. Jej objaviteľ Mendel bol mních a to nebolo vhodné pre režim, komunisti ju považovali za buržoáznu pavedu, ani sa neprednášala na žiadnej vysokej škole, chýbala literatúra. Bolo náročné získavať informácie zo zahraničia, samoštúdiom a praktickými skúsenosťami, najmä keď šľachtenie jednej odrody trvá aj vyše 30 rokov,“ uviedla.  

 

Prečítajte si

Príbeh prvej slovenskej herečky: Anička Jurkovičová bola iná, než si myslel Štúr

SuperŽENY krstila najuznávanajšia šľachtiteľka vína na Slovensku

Najuznávanejšia šľachtiteľka na Slovensku vyjadrila obrovské prekvapenie, keď sa dozvedela, v akom výbere žien je, aj že sa kniha krstí jej viničom: „Keď som videla, že som medzi svätou Alžbetou a Máriou Teréziou, tak vám garantujem, že tam nepatrím. Krst listami môjho viniča je pre mňa zážitok do konca života, ktorý je už blízko. Nech sa knihe dobre darí a je užitočná pre staršie deti. Malým patria rozprávky, väčším treba nejaké vzory,“ konštatovala Dorota Pospíšilová, ktorá za svoju prácu získala Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1998) a Krištáľové krídlo (2014). Napísala štyri odborné publikácie o šľachtení a odrodách viniča.

Kniha SuperŽENY vyšla vo vydavateľstve Slovart, kde autorka pracuje vyše 10 rokov ako editorka. Je určená najmä pre deti nad 12 rokov.  Ilustráciami ju spestrila výtvarníčka Zuzana Bartová. „Táto téma mi je veľmi blízka a práca na knihe ma bavila. Vychádzala som zo zistených fotografií, tie som dotvárala podľa reality života žien. Obľúbené mám viaceré, veľmi dobre sa mi ilustrovala pilotka a horolezkyňa,“ prezradila účastníčka krstu Bartová.

 

 

Tieto hrdinky nájdete v knihe SuperŽENY

Čitatelia spoznajú zo SuperŽien Žofiu Bošňákovú (1609-1644), ktorá sa po smrti stala veľmi slávna, primášku Pannu Cinkovú (1711-1772), ženské aktivistky Annu Pivkovú (1835-1921) a Elenu Šoltésovú (1855-1939), pestovateľku ruží Máriu Henrietu Chotekovú (1863-1946), maliarky Želmíru Duchajovú Švehlovú (1880-1955) a Ester Šimerovú Martinčekovú (1909-2005), lekárku Máriou Bellovú (1885-1973), botaničku Izabelu Textorisovú (1866-1949). 

Nechýbajú astronómka Ľudmila Pajdušáková (1916-1979), ochotnícka herečka Anna Jurkovičová (1824-1905), spisovateľka Božena Slančíková Timrava (1867-1951), aktivistka a spisovateľka Terézia Vansová (1857-1942), režisérka Magda Husáková Lokvencová (1916-1966) a ďalšie priekopníčky.