Nie ste v tom sami, zrak po štyridsiatke sa zhorší každému

Vek nie je len číslo, zvykne sa hovoriť. Môžeme súhlasiť, že biologický vek, a to ako sa cítime, nie je vždy rovnaké. Niektoré príznaky starnutie však neoklameme ani závideniahodnou vitalitou, či dokonalou starostlivosťou.

Orgán, ktorý na našom tele starne neúprosne a bez výnimiek, je zrak. Aj ľudia s výborným zrakom, ktorí nikdy nenosili okuliare sa jedného dňa prebudia do novej reality, v ktorej začne byť ruka zrazu prikrátka. Knihu, mobil, časopis, jedálny lístok – to všetko si začneme vzďaľovať od očí, aby sme na písmenká dokázali zaostriť. Ak sa to raz stane, nie je cesty späť. Vstúpili ste do klubu „presbyopie“.  

Zrak sa zhoršuje s vekom

„Presbyopia alebo starecká slabozrakosť je strata schopnosti zaostrovať na blízko. Zaostrovací aparát a ľudská šošovka už nie sú s pribúdajúcim vekom dostatočne flexibilné na to, aby dokázali zaostriť“, hovorí očný chirurg Mudr. Pavol Veselý, ktorý vystúpil na podujatí Deň ženského zdravia v odbornom paneli venovanom otázkam procesu starnutia a ochorení prichádzajúcich s vekom.

Očný chirurg Mudr. Pavol Veselý na podujatí Deň ženského zdravia  Foto – Creative Pro   

Zásadná zmena príde v štyridsiatke

Diagnóza sa spája so štyridsiatnikmi. „Postihuje všetkých ľudí vo veku 40 – 45 rokov. Nevyhne sa jej nikto, keďže starneme všetci rovnako. Postihuje rovnakým podielom mužov aj ženy. Jedinou výnimkou sú krátkozrakí ľudia. To sú tí s mínusovým znamienkom dioptrií. Tí sa s presbyopiou nestretávajú, oni na blízko vidia dobre vždy“, hovorí Mudr. Veselý. Keďže krátkozrakí okuliare už nosia, nakoniec ich budeme potrebovať úplne všetci.

Proces je nezvratný. To, že nedokážete zaostriť, môžete zistiť veľmi rýchlo. „Je bežné, že sa to stane v jeden konkrétny deň. Ľudia si zrazu uvedomia, že nevidia na vzdialenosť, ktorú dovtedy bežne videli. Aj ja sám som to u seba zistil náhle“, pridáva osobnú skúsenosť Mudr. Veselý. „Prvé signály môžete pozorovať horším videním ráno, v šere a pri čítaní malých písmen. Stav sa stále zhoršuje, postupne mi nestačí ruka, v ktorej držím predmet na čítanie a výsledkom je, že prestanem byť schopný čítať úplne.“

Na otázku, či diagnóze vieme predísť alebo ju oddialiť, má Pavol Veselý nekompromisnú odpoveď. „Nie, presbyopia sa nedá skorigovať liekmi, vitamínmi, očnými cvičeniami ani zmenou životosprávy.“

Riešenie je len jedno – návšteva očnej ambulancie. Po potvrdení diagnózy máte na výber z troch možností.

Okuliare, šošovky alebo operácia?

Najčastejšou voľbou sú okuliare na čítanie alebo kontaktné šošovky. Do úvahy prichádza aj operácia. „Pri operácii dokážeme do oka vložiť špeciálny implantát, vďaka ktorému sa upraví schopnosť videnia nielen na diaľku, ale aj na čítanie. Čiže dokážete vidieť na všetky vzdialenosti. Samozrejme, použitie implantátu nie je vhodné vždy pre všetkých, je nutné splniť niektoré špecifické parametre, ktoré umožňujú takýto zákrok vykonať,” hovorí očný chirurg.

Operačný postup poisťovňa nehradí, keďže presbyopia je považovaná za kozmetickú chybu. Pacient si operáciu hradí sám. Účasť poisťovne, aj to iba čiastočná,  je možná iba v prípade potvrdenia aj inej diagnózy napr. ak je prítomný sivý zákal.

Dôležitú úlohu pri starostlivosti o zrak hrajú preventívne prehliadky u očného lekára. Po štyridsiatke by už mala byť preventívna prehliadka u očného lekára samozrejmosťou aspoň raz za dva roky. „Dioptrická chyba je dynamická, časom sa mení. Počet dioptrií sa postupne zväčšuje. Očný lekár ju vie najlepšie odsledovať a vyhodnotiť“, zdôrazňuje Pavol Veselý.

„Oči, ktoré majú akýkoľvek druh problému sú bez okuliarov alebo iného riešenia zbytočne namáhané a nútime ich robiť „nadprácu“ neustálym zaostrovaním. Spôsobuje to bolesti hlavy, vypadávanie vlasov, väčšie vrásky. Trápiť sa bez okuliarov, keď ich potrebujeme, je nesprávne. Každý kto ich potrebuje, mal by ich nosiť.“

 

    Ilustračné foto – pexels.com

Príznaky starnutia treba zvládať s gráciou

Ako sa vyrovnať s faktom, že v štyridsiatke sa ma už týka diagnóza stareckej slabozrakosti? Je dôvod na paniku, že tak teraz som už stará? Odpovedá životná a vzťahová koučka Janette Šimková:

„Môže to vyvolať celé spektrum emócií v závislosti od toho, aký postoj k starnutiu máme. Z hľadiska dlhovekosti sme v pomyselnej polovici života. Stredný vek je kľúčovým obdobím, ktoré určuje trajektóriu starnutia. Starostlivosť o seba po všetkých stránkach – mentálnej, fyzickej, emočnej aj duševnej, je práve v tomto období kľúčová a dokážeme ňou eliminovať veľa nepriaznivých vplyvov,“ hovorí Šimková.

Ženám, ktoré prvé príznaky starnutia nezvládajú dobre, koučka Šimková odporúča byť aktívnymi. „Zvládnuť starnutie s gráciou úzko súvisí s aktívnym prístupom k plnohodnotnému využívaniu času. Starnutie je umenie, cez ktoré sa učíme starobu prijať̌. Dobre to zvládneme len vtedy, keď sme vyrovnanou osobnosťou s reálnymi životnými cieľmi, prijímame samých seba a máme pestrú paletu záujmov. Činorodosť prináša energiu a chuť čeliť záťaži a obmedzeniam, ktoré vek spôsobuje,“ dodáva Šimková.

 Deň ženského zdravia, 5. jún 2022, Bratislava  Foto – Creative PR 

Prevencia je kľúčová, nositeľom zdravia v rodine je žena

Preventívne zdravotné prehliadky po štyridsiatke ovplyvňujú a pomáhajú nielen nášmu zdraviu, ale často sú rozhodujúcim faktorom pri dĺžke života, či prežití. Napríklad absolvovanie skríningového vyšetrenia prsníka, krčka maternice a hrubého čreva zachytí až u 80 % pacientiek rakovinu v skorom štádiu, kedy je šanca na vyliečenie vysoká. Význam preventívnych prehliadok zdôrazňovali lekári a experti na pilotnom ročníku podujatia Deň ženského zdravia, ktorý sa konal 5. júna v Bratislave. Jeho víziou je vytvárať príležitosti pre spájanie síl lekárov, pacientov, verejnosti aj expertov s dosahom na systémové zmeny, aby mali mamy, dievčatá a všetky ženy na Slovensku lepšie podmienky byť po všetkých stránkach zdravé a vyrovnané.

„Nositeľkou zdravia v rodinách je žena. Ak budeme mať na Slovensku zdravé ženy, budeme mať zdravé celé rodiny. Udržiavať si svoje zdravie znamená prevziať za to aj vlastnú zodpovednosť, dbať o prevenciu, dodržiavať v prípade diagnózy dôsledne liečbu,“ hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová, ktoré bolo organizátorom podujatia.