Menia nás poviedky, ktoré sú silnejšie, negatívne, hovorí Richard Pupala

Prečo preňho nie je písanie koníčkom a prečo ho neláka napísať román? Jeho poviedky dostávajú prívlastok sociálne. Čo mu na tom prekáža? Čo “zdobí” steny jeho pracovne a čo rád číta?  Aj o tom sme hovorili s Richardom Pupalom. Odpovede nájdete v našom podcaste.

Rišo je scenárista, dramaturg a spisovateľ, ktorému na konto pribudla v poradí už tretia zbierka poviedok. Prvé dve – Návštevy a Čierny zošiť boli nominované na cenu Anasoft litera. Rozhovor s ním si môžete vypočuť tu:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):  

Kedy dostal dvojnásobný finalista Anasoftu Richard Pupala chuť písať, si pamätá úplne presne. Bolo to v piatej triede na základnej škole. Do rúk sa mu dostali poviedky od autorov hororového žánru. Vtedy si pomyslel, že by bolo skvelé, keby niečo také napísal aj on. Prvú poviedku napísal do svojho zošita v ôsmej triede a bola to strašidelná poviedka. Aj teraz pracuje práve na takých a s úsmevom dodáva: “Ja to mám tak na striedačku. Po tých realistických príbehoch si trošku oddýchnem práve pri strašidelných poviedkach.”

Richard je výborný pozorovateľ. Jeho poviedky sa dostávajú pod kožu. “Rád som v spoločnosti a ľudia ma zaujímajú. To je objekt môjho najväčšieho záujmu ako literáta.”

V knihe nájdete 13 poviedok. Dalo by sa povedať, že sú stručné a výstižné. Sú to poviedky o ľuďoch a ich vzťahoch. Zasiahnu a máte chuť čítať ich aj napriek tomu, alebo práve preto, že nepatria medzi optimistické. 

“Napadla mi myšlienka, že keby som písal trošku dlhšiu poviedku, tá situácia možno prejde do niečoho milšieho, lepšieho, ale ja nepíšem dlhé poviedky. To sú situačné záležitosti a vnímam práve také, ktoré zasiahnu, ktoré niečo v živote znamenajú. Tie, ktoré nás zmenia, sú práve tie silnejšie, negatívne. Také ma zaujímajú. Preto možno moje poviedky pôsobia ťažšie, možno troche depresívne. Ale to je práve kvôli tomuto a o to mi ide. Mne ide o tú situáciu.” 

 

Rišo Pupala (vľavo) s moderátorkou krstu knihy, čerstvou držiteľkou Anasoft litera Alenou Sabuchovou a krstným otcom knihy spisovateľom Marekom Vadasom. Foto – Štefánia Kažimírová 

Písanie poviedok nepovažuje za hobby. Koníček je totiž niečo, čo vám robí zväčša len radosť. A ako Richard priznáva, on sa musí niekedy do písania aj nútiť a presedí nad poviedkami celé hodiny. Má však iný zaujímavý koníček a aj o ňom nám porozprával.

“Poviedky nepíšem tak, že mám náhly nápad, sadnem si, vychrlim poviedku a mám ju hotovú. Ja píšem pomaly a zdĺhavo. Nosím ten nápad v hlave a kým si sadnem a začnem písať, prejde istý čas.”

Svoje knihy v knižnici nemá. V podcaste vysvetľuje prečo a prezrádza zopár knižných tipov, ku ktorým sa opakovane vracia.