Keď chyby našich lekárov aj zabíjajú a sťažností pribúda

BRATISLAVA. Podnety, pokuty, ale aj trestné oznámenie. Aj toto je výsledok sťažností ľudí, ktoré podávajú pre zlyhanie lekárov. Ľudské zdravie je najcennejšie, čo človek má. Ak oň príde, vyhľadá odbornú pomoc u cudzieho človeka, lekára. Dúfa, verí a dôveruje.
Podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) však pribúda prípadov, kedy nádej na vyzdravenie zlyhá vďaka pochybeniu zdravotného personálu. Nikto nevie povedať, či je to zhoršením zdravotnej starostlivosti na Slovensku, alebo väčšou odvahou poškodených či pozostalých „nenechať to tak, veď život a zdravie už aj tak nikto nevráti.“

 

 

Milióny na pokutách

ÚDZS v máji zverejnil rebríček najzávažnejších chýb lekárov za minulý rok. Na chyby poukázali pacienti, či pozostalí, ktorí nechceli, aby sa podobné fatálne zlyhania stali ďalším. V minulom roku najviac pochybili chirurgovia, internisti a všeobecní lekári. Úrad rozdal pokuty do výšky 200 tisíc eur, uviedla pre náš portál hovorkyňa úradu Soňa Valášiková. Od roku 2005, odkedy si úrad začal plniť svoju kontrolnú funkciu poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, rozdal do konca júna tohto roku 844 pokút v celkovej výške 1 915 391,18 eur.

„Z toho k 30 júnu 2015 bolo uhradených 763 pokút v celkovej výške 1 701 724,47 eur,“ uviedla Soňa Valášiková. Iba za prvý polrok tohto roku bolo právoplatne uložených 67 pokút v celkovej výške 113 250 eur, z toho uhradených 47 v sume 58 950 eur.

Oproti minulému roku, prvý polrok tohto roku, urobili lekári najviac chýb na chirurgii, v ambulancii všeobecného lekára, na gynekológii a pri pôrodoch.

Aký bol najmladší a najstarší pacient, ktorý na chyby doplatil životom, nám úrad nevedel odpovedať. „V informačnom systéme úradu sú evidovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ich jednotlivé špecializačné odbory, nie detské zariadenia.“ 

 

k 30.06.2015

Špecializačné odbory ZS /iba opodstatnené/

Počet dohľadov

Chirurgia

14

Všeobecné lekárstvo

12

Gynekológia a pôrodníctvo

8

Poznámka: jeden podnet môže obsahovať viac špecializačných odborov

 

 

Už nemlčíme

Podnetov pribúda. Akoby sa ľudia prestali báť o svojich skúsenostiach a pochybnostiach hovoriť.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Kataríny Kafkovej má zmysel každý podnet, pretože aj zdravotnícki pracovníci predsa potrebujú spätnú väzbu.

„ Či už negatívnu alebo pozitívnu, bez ohľadu na to, či ide o bezpečnosť pacienta, kvalitu, vhodnosť a správnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Má to zmysel aj pre nastavovanie procesov v zariadeniach k omylom či pochybeniam.“

Kým v minulom roku bolo takýchto podnetov spolu 1 918, iba v prvom polroku 2015 je ich už 1 381. Kým ich počet stúpa, ich opodstatnenosť mierne klesá.

 

Rok

Počet všetkých riešených podaní v oblasti ZS

Ukončené podnety riešené výkonom dohľadu

Opodstatnené

podnety (%)

2005

1632

326

19,6

2006

1321

745

28,2

2007

1249

677

21,6

2008

1631

929

23

2009

1846

1049

17,4

2010

1734

1016

24,1

2011

1651

961

29,3

2012

1787

1005

22,7

2013

1936

1085

20,9

2014

1918

901

15,98

2015

/k 30.6. 2015/

1381

482

13,27

ZS – zdravotná starostlivosť

 

„ Tabuľka zahŕňa podania, ktoré sa týkali oblasti zdravotnej starostlivosti. Aj tie, ktoré nepatria do kompetencie úradu /poplatky, etika,…/ a úrad ich odstupuje príslušným inštitúciám na ďalšie konanie alebo podania, ktoré boli vyriešené priamou odpoveďou, príp. boli založené ad acta kvôli tomu, že pisateľ nedoplnil svoje podanie o údaje potrebné k šetreniu. V podaniach sú aj sťažnosti a petície. Tabuľka zahŕňa ukončené podnety vo veci správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda tie, v ktorých úrad vykonával dohľad, “ upresňuje hovorkyňa úradu.

Najsmutnejšie a najkomplikovanejšie sú podania, pri ktorých zomrel člen rodiny. V prvom polroku je už takýchto podnetov 343. Zo štatistiky sa nedá zistiť, v ktorých nemocniciach či okresoch je ich najviac. Údaje by totiž mohli skresľovať úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti. V minulom roku sa najviac ľudia sťažovali v Bratislave, najmenej v Nitre. Predmet podaní sa týkal predovšetkým nespokojnosti s postupom pri liečbe (56,78 %) a úmrtia v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou (21,85 %).

 

 

Až také zlé to vraj nie je

„Najväčšie a koncové nemocnice na Slovensku hospitalizujú najviac pacientov a riešia tie najvážnejšie a najzložitejšie prípady. Tiež je podstatné uviesť, že nie každý pacient, ktorý je nespokojný, sa automaticky aj sťažuje,“ objektivizuje stav hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa minuloročnej správy, najčastejšie z podnetov doplatili na chyby lekárov pacienti v Trnave, Trenčíne a Košiciach. Najmenej v Martine, Prešove a Bratislave. Úrad podal aj jedno trestné oznámenie.

„Sú to zaujímavé dáta. Nepochybne najlepšie, aké máme k dispozícii, ale je to len špička ľadovca a nerobil by som z toho príliš silné uzávery. Najprínosnejšie na nich je, že úrad na základe nich vydá kauzuistiku. Teda výber zaujímavých, precedentných až vzorových prípadov spolu s argumentáciou a záverom, či už pozitívnym alebo negatívnym,“ reagoval analytik Health Policy Institut (HPI) Tomáš Szalay po prečítaní štatistiky ÚDZS. Upozornil, že čísla podľa neho nie sú až také alarmujúce, pretože pacienti sa väčšinou pri pochybeniach lekárov neventilujú sťažnosťami z rôznych dôvodov.

„Ak je ročne v našich ambulanciách cez 120 miliónov kontaktov s personálom a z toho vzíde necelých dve tisíc podnetov, to sú stotiny promile. Ak je len každé šieste podanie opodstatnené, tak chyba nastane len raz za 200 tisíc kontaktov,“ prepočítal stav sťažností Tomáš Szalay. A to mnohé sťažnosti, hlavne v oblasti komunikácie s lekárom, by mali pacienti namiesto ÚDZS adresovať svojej zdravotnej poisťovni.

 

 

Kto nič nerobí, nič nepokazí

Oslovili sme aj Slovenskú lekársku komoru (SLK). Zaujímalo nás, koľko podnetov na zle vykonanú prácu ich kolegov riešili a aj vyriešili. Napríklad odobratím lekárskej licencie. Od 28. júla sme však odpovede na otázky od SLK nedostali.

„O sťažnostiach by lekárska komora mala vedieť a vážne pochybenia aj riešiť v rámci svojich kompetencií. Napríklad pozastaviť lekárovi registráciu či licenciu. Zatiaľ nemám pocit, že by sa v týchto prípadoch angažovala nad rámec právnej ochrany svojich členov. Je to škoda. Priznať sa, že medzi lekármi sú aj nešikovní, nedovzdelaní, či inak nevhodní jedinci pre prácu v zdravotníctve, nie je prejavom slabosti, ale sily. Lekárskej komore by takto určite vzrástol spoločenský kredit, ktorý jej dnes až bolestivo chýba,“ reaguje na ticho z lekárskej komory analytik HPI Tomáš Szalay.

Prezident SLK Marián Kollár často kroky komory obhajuje snahou urobiť pre pacientov to najlepšie.

„Stále platí stará pravda, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Pri pochybeniach by sa im mali zdravotnícki pracovníci postaviť čelom, aby mohli chyby eliminovať. Ak by komore záležalo na vyvrátení mýtu o falošnej kolegialite lekárov, určite by som zvážila zverejnenie konkrétnych prípadov a ich nápravné opatrenia. Určite by komore na zlepšeniu imidžu pomohla aj pravidelná komunikácia s asociáciou pacientov pri tvorbe národných „guidelines“, akýchsi pravidiel liečby pre jednotlivé choroby. Samozrejme za účasti MZ SR,“ dodala Katarína Kafková.
 

 

Prečítajte si aj Právnik: Pacientskych káuz na Slovensku evidentne pribúda

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.