Vzťah Dory Maar a Pabla Picassa mal v sebe toxickú krutosť

Vzťah talentovanej umelkyne Dory Maar s jedným s najväčších géniov výtvarného umenia Pablom Picassom opisuje knižná novinka Picassova múza. Román britskej autorky Louisy Treger v slovenskom preklade Otakara Kořínka vychádza vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia na značke Lindeni. TASR o tom informovala marketingová manažérka Janka Tománek.

Dory Maar a jej vzťah s Pablom Picassom

Emotívny príbeh odhaľuje temnú tvár vášne, moci a umeleckého génia. Čitateľov vráti do Paríža roku 1936, keď sa talentovaná fotografka, maliarka a poetka Dora Maar zoznamuje s Pablom Picassom – mužom, ktorého temný pohľad a sopečná tvorivá energia ju okamžite uchvátia.

„Ich vzťah je vášnivý, intenzívny a fascinujúci, no postupne aj nebezpečný a čoraz toxickejší,“ približuje vydavateľ knižnú novinku, ktorá ukáže, že Picasso porušuje pravidlá nielen v umení, ale aj v medziľudských vzťahoch. Odmieta opustiť manželku, udržiava pomery s Dorinými priateľkami a jeho narcistická povaha sa mení na krutosť.

Francoise Gilotová dokázala žiť s Picassom 10 rokov a bola jedinou ženou, ktorá ho opustila

„Kniha opisuje jeho skutočne surovú sexuálnu charizmu a jej zmenu na toxickú krutosť. A to všetko zasadené a umelecky zrkadlené v časoch mieru aj vojny,“ uviedla k publikácii spisovateľka Essie Fox.

Dory Maar ako skutočná Plačúca žena

Na pozadí španielskej občianskej vojny, vzniku slávnej Guernicy a postupujúcej nacistickej okupácie môžu čitatelia sledovať Dorino psychické vyčerpanie aj jej bolestný kolaps. Ako upozorňuje ďalšia autorka Gill Paul, román je „silným a pohlcujúcim čítaním o žene, ktorá bola sama o sebe talentovanou umelkyňou“.

„A veľmi názorne ukazuje, kto bol zodpovedný za to, že Plačúca žena naozaj plakala,“ naráža na fakt, že Dora Maar bola inšpiráciou pre slávny Picassov obraz Plačúca žena. „Nádherne napísané rozprávanie v prvej osobe nás vtiahne hlboko do jej žiaľu a utrpenia. Picasso sa ukazuje ako kontrolujúci, sadistický muž, zameraný predovšetkým na svoje umenie,“ zhodnotila.

Román je aj výpoveďou o moci, manipulácii a o ženách-umelkyniach odsúvaných do úzadia. Potvrdzujú to slová spisovateľky Amandy Craig, ktorá vyzdvihuje, že román „kladie dôležité otázky o tom, prečo sú mnohé ženy degradované na rolu múz, zatiaľ čo ich vlastné umenie zostáva nepovšimnuté“.

Louisa Treger je podľa vlastných slov inšpirovaná príbehmi pozoruhodných žien – priekopníčok, rebeliek či umelkýň, ktoré sa odvážili žiť podľa vlastných predstáv. Autorka píše pre rešpektované médiá vrátane Financial Times, The Times či Telegraph, moderuje rozhlasové relácie na BBC. Napísala štyri romány, ktoré preložili do viacerých jazykov.