Depresia ničí dvakrát toľko žien ako mužov. Bez liečby aj zabíja

 

BRATISLAVA. Do ambulancie psychiatričky prišla úspešná 62-ročná inžinierka. Zle spávala, nevedela sa na nič sústrediť, trpela nechutenstvom a často bez úľavy plakala. Vo všetkom videla len problém a vyčítala si, že ho nevie riešiť. Hoci bola finančne zabezpečená a žila v spokojnej rodine, hlavne v dopoludňajších hodinách nevidela v ničom potešenie. Dokonca ani v koníčkoch. Vyčerpaná s bolesťami svalov a tlakom na hrudníku vyhľadala psychiatra. 

„To určite nemôže byť depresia,“ vysvetľovala mi pacientka s tým, že veď má aj dobré dni. Musela som jej oznámiť, že presne takto vyzerá depresia, ktorá  vôbec nemusí byť plynulá,“ upozorňuje psychiatrička Lívia Vavrušová.

Ak vás nič neteší, dôvodom nemusí byť ťažký život, ale anhedónia, neschopnosť prežívať radosť. Je to jeden z hlavných a závažných príznakov depresie. Keďže ide o ochorenie a nie rozmar, bez modernej liečby to pacient nezvládne.

 

Psychiatrička Lívia Vavrušová (zľava),  Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS a Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie SR.

 

Ženy a depresia

U žien existuje dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na depresiu ako u mužov. Prudko sa zvyšuje už od veku 11 rokov. U stredoškoláčok je to oproti chlapcom ešte horšie. Súvisieť to môže s formovaním identity, či sexualitou a hormonálnymi zmenami. Spúšťačom je stres v práci,  v kombinácii s úlohou matky. Pohlavné hormóny a ich kolísanie v období tehotenstva, po pôrode či v období prechodu majú podľa vedcov vplyv na chémiu v mozgu a jej poruchy. A depresia je chemická porucha mozgu. Presná príčina, prečo ženy trpia depresiami dvakrát častejšie ako muži, nie je známa.

„V podnikaní som bola úspešná a asi aj pozorná a dobrá matka. Nemala som ešte ani 40, ale už som vlastne bola workoholička.  Veľa som cestovala, darilo sa mi a bola som spokojná.  Potom to len tak prišlo. Zrazu na mňa doľahla únava,  bez liekov som nedokázala zaspať. Jedla som ich po škatuľkách, až som sa musela liečiť od ich závislosti.  Ráno som už nevedela ani vstať, obliecť sa,  umyť, nič ma netešilo. Mala som pocit, že zlyhávam a že som neschopná, nervózna. Až som sa pokúsila o samovraždu, dnes sa liečim a už viem, že to je depresia,“ spomína si na ťažké začiatky štyridsiatnička, matka dvoch detí.

S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 percent ľudí a v živote sa vyskytla u 9 až 26 percent žien a u 5 až 12 percent mužov. Prvá depresia sa môže objaviť okolo 40. roku života. Ak je neliečená, tak je najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení.

Vedci predpokladajú, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete. Hneď po ischemickej chorobe srdca.

Anhedónia je často podceňovaná, pritom je jedným z dvoch základných príznakov depresie. Druhým je depresívna (skľúčená) nálada. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Depresia je psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje inak. Vedci predpokladajú, že dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov.

 

 

Rozdiel medzi depresiou a zlou náladou

Depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. V mozgu neliečených pacientov dochádza k nerovnováhe dôležitých chemických látok . Od bežného smútku sa depresia líši najmä tým:

• Je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok
• Trvá dlhšie
• Nepriaznivo ovplyvňuje výkonnosť

 

20 mýtov o depresii

Nepravdivé tvrdenia o depresii pacientov zbytočne zraňujú a odďaľujú  liečbu.

1. len psychicky labilní ľudia
2. predchádza jej vážna tragická udalosť
3. proti príznakom pomôže zmena prostredia  a osôb
4. je to prejav slabosti a lenivosti
5.  kto má depresiu, si uvedomuje, že je chorý
6. na liečbu stačí psychoterapia
7. chodiť k psychiatrovi a brať antidepresíva je zlyhanie
8. lieky zaberajú hneď a možno ich kedykoľvek vysadiť
9. depresívni ľudia sú nebezpeční
10. pacienti nemôžu chodiť do práce a starať sa o rodinu
11.  pomáha cvičenie a zvýšený prísun minerálov
12. sklony k depresii sa dedia
13. je bežnou súčasťou puberty či staroby
14. depresia prejde sama
15. rozprávanie o depresii ju zhoršuje  
16. na depresívnu náladu zaberá alkohol
17. antidepresíva  pôsobia rovnako na každého
18. depresia je spojená s chudobou
19. antidepresíva zmenia človeka
20. na vznik depresie vplýva počasie

 

Dovolenka depresiu zhoršuje

Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti pozná prípady, keď rodina netušila, že ide o depresiu a blízkeho prinútili k dovolenke.  Upozorňuje, že to jedna z najväčších chýb, akú môžeme urobiť. Tak ako deti jej pacientky.

„Prvé týždne sme si mysleli, že je to následok nepríjemnej situácie v rodine. Trvalo to niekoľko týždňov. Mamu sme povzbudzovali ako sa dalo a v dobrej viere sme urobili to najhoršie, čo sme mohli. Prinútili sme ju ísť s nami k moru. Bola to úplná katastrofa, všetko ju rušilo a jej depresia, o ktorej sme vtedy ešte nevedeli sa ešte zhoršila. Dostala totiž ešte výčitky, že nám pokazila dovolenku,“ spomína si dcéra dnes už úspešne liečenej pacientky. 

„Samozrejme, že pacient nepríde s tým, že mám depresiu.  Prišiel za mnou 29-ročný audítor úspešnej firmy, kde nikto neoddychoval. Nerád, pretože ho ku mne poslal neurológ, ktorý mu už s kŕčmi svalstva pri krku nevedel pomôcť.  Celý čas tvrdil, že nie je na hlavu, že určite psychiatra nepotrebuje. Len, že už nevládze,  takže sa chytá slamky. Pretože ráno  má zlú náladu, k večeru sa to zlepší, ale rýchlo zaspí, o dve hodiny sa zobudí na bolesti a vtedy ho prepadnú čierne myšlienky, že už nikdy nič nebude dobré. Život si nevychutnáva, kamarátom sa vyhýba a podobne. Jasný prípad silnej depresie. Nakoniec som zistila, že mal dokonca samovražedné myšlienky.  Riešením je vyhľadať odborníka, veď prežívané utrpenie vieme krásne ovplyvniť,“ upozorňuje  Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS.

 

Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS.

 

V pondelok otvoria ambulancie

Odborníci upozorňujú, aby sme neboli ľahostajní k ľuďom trpiacim depresiou!  Lekári dokážu toto ochorenie účinne liečiť. Pacientom však často chýba podpora okolia, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa o tom hovoriť.  Aj pri tomto článku nás pacienti požiadali o anonymitu. Ľudia na Slovensku podľa nich stále „neodpustia nič.“

Slovenská psychiatrická spoločnosť a Liga za duševné zdravie pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia otvoria ambulancie, aby sa ľudia o depresii dozvedeli čo najviac. 

„Liga za duševné zdravie destigmatizuje duševné poruchy už 15 rokov a pomáha ľuďom chápať dôležitosť duševného zdravia. Duševné problémy sú, žiaľ, ešte stále na Slovensku tabu a ľudia sa stále najmä v malých mestách boja navštíviť psychiatra. Deň otvorených dverí v psychiatrických ambulanciách je príležitosť stretnúť sa s psychiatrom a pochopiť, že je to návšteva u lekára ako každá iná,“ pozýva do ambulancií Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie SR.

 

Zoznam ambulancií nájdete www.dusevnezdravie.sk.

 

Prečítajte si aj Každý rok sa dávam očkovať, hovorí nový hlavný hygienik Ján Mikas

 

 

Ženy v meste