Čo na veľkonočný stôl, inšpirujte sa tradíciami

Veľkonočné sviatky patria k najstarším a najvýznamnejším sviatkom, počas ktorých si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Iní ich vnímajú najmä ako oslavu príchodu jari a oslavu nového života.

Spája sa s nimi množstvo tradícií a aj špecifická kuchyňa, ktorá sa zachovala až do dnešných dní. Prečítajte si, ako vyzerala Veľká noc na tanieri kedysi a inšpirujte sa pri skladaní vášho tohtoročného veľkonočného menu. Čo na veľkonočný stôl patrilo v minulosti a inšpirujte sa, čo tam môžete pripraviť dnes.

Čo na veľkonočný stôl: V stredu aj nepodarky

Popolcová streda sa často označuje aj ako “Škaredá streda”, čo ovplyvnilo aj jedlo, ktoré sa v ten deň objavilo na stole. Nemalo by byť nijako výrazne prezdobené, skôr v kuchyni panovala snaha o to, aby bolo jedlo “škaredé”.

Typické boli jednoduchšie pokrmy, ktoré sa jedli počas pôstneho obdobia, napríklad zemiaky, šúľance s makom, zeleninové prívarky, z mäsa iba ryby. A ak sa zemiakové placky aj napriek snahe gazdinám podarili, naschvál ich potrhali.

Zemiakové placky. Foto – redakcia

Popolcová streda je preto ideálnym deň na skúšanie nových jedál, pričom nepodarky sú vítané. Vyskúšajte napríklad zdravšie varianty placiek – tekvicové, cuketové, či karfiolové s čerstvým šalátom. Vyskúšajte aj naše recepty na suché veľkonočné pečivo.

Zelený štvrtok je zelený aj na tanieri

Štvrtok svätého týždňa alebo Zelený štvrtok je v znamení zelenej. Varilo sa a dodnes varieva jedlo zelenej farby. Siahalo sa po zelenine, na stole sa najčastejšie objavoval špenát, strukoviny a kel. Proti hladu sa bojovalo aj hustými zeleninovými polievkami, do ktorých sa pridávala žihľava, šťaveľ, petržlenová vňať, medvedí cesnak a iné jarné bylinky. Vyskúšajte žihľavovú polievku, podklad pre naše telo. 

Dnes sú možnosti oveľa pestrejšie. Špargľa, brokolica, hrášok, šaláty, cestoviny s medvedím cesnakom, či zafarbené na zeleno, špenátové rizoto a ako dezert cuketový koláč, to všetko sa môže objaviť na modernom veľkonočnom stole a pritom dodržať tradície.

Žihľavová polievka.  Foto – Andrea

Striedma hostina na Veľký piatok

Veľký piatok, alebo po novom Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Veriaci sa postia, nejedia mäso a dosýta sa môžu najesť iba raz za deň.

Striedmy jedálniček tvorili najmä polievky, jedlá zo zemiakov, kaše, prívarky alebo rezance. Zo sladkých jedál boli obľúbené makové šúľance či krupičná kaša pre deti. Piekli sa syrové a moravské koláče, tvarohové buchty aj tradičný mazanec. Z mäsa sa jedli iba ryby.

Prvé mäso na Bielu sobotu

Obdobie pôstu končí Bielou sobotou, kedy sa v kuchyni začínajú tie pravé hody. Ľudia si mohli konečne dopriať mäso, od rána sa varila šunka a častým obedom v niektorých regiónoch bola tzv. biela veľkonočná polievka s údeným mäsom, ktorá je obľúbeným receptom aj dnes.

Na všetkých stoloch sa do dnešných dní nachádza tradičná studená misa s rôznymi druhmi syrov, salámy, na tvrdo uvarenými vajíčkami, paštétou, uhorkami, reďkvičkou a pažítkou. Dôležitou súčasťou mise je aj veľkonočná hrudka, niekde známa pod názvom syrek, ktorá sa pripravuje z vajec, mlieka a korenín. Syrek s mäsom je zaujímavou menej známou alternatívou, ktorá stojí za vyskúšanie. Skúste aj naše recepty na rolády na Veľkú noc.

Mäsový syrek. Foto – redakcia

Piekla sa veľkonočná baba a veľkonočná plnka. Povinnou výbavou najmä raňajkového stola bola vianočka, mazanec alebo veľkonočná paska. Z koláčov dominovali najmä kysnuté, ale neskôr sa k nim pridali všetky možné tradičné veľkonočné zákusky.

K tradičným punčovým rezom, veterníkom, londýnskym rezom či krémešom sa dnes na stole objavujú aj ich modernejšie verzie menej náročné na prípravu ako cheescakes, muffiny, rolády alebo zdravé koláče upečené z mrkvy alebo cukety.

Čo na veľkonočný stôl: Hlavná hostina v nedeľu a pondelok

Na Veľkonočnú nedeľu začínala tá pravá hostina, ktorá trvá až do Veľkonočného pondelka. Vtedy sa najzásadnejšie riešilo, čo na veľkonočný stôl. Na veľkonočných stoloch bolo prakticky všetko, čo bolo k dispozícii. Chýbať nesmela napríklad veľkonočná hrudka.

Na obed dominoval hovädzí alebo slepačí vývar a hlavným jedlom boli pokrmy z mäsa. Niektorí si dopriali aj menej bežné druhy ako jahňacie, kozľacie alebo zajačie mäso.

Dnes na nedeľných slovenských stoloch najčastejšie vidieť pečené kura, vyprážané rezne alebo tradičnú sviečkovú. Alebo vyskúšajte aj naše recepty na čokoládové veľkonočné koláče. Skúste aj naše veľkonočné recepty s obrázkami.

Foto – pexels.com

Všadeprítomné boli obložené misy s údenou šunkou, klobásou, tlačenkou, slaninou a vajíčkami. Nesmel chýbať ani zemiakový šalát a pečený baránok z mäsa alebo sladkého cesta. Ako dezert si práve v nedeľu rodiny často dopriali aj veľkonočnú tortu, aby zdôraznili slávnostný charakter dňa. A všetko sa samozrejme výdatne zapíjalo alkoholom.  Skúste aj naše recepty na suché pečivo na Veľkú noc.

[[block_text]]