Bunda s vreckami na knihy

 

Nedávno moje čítacie chuťové poháriky potešil taký milý článok knihoholičky Lucie Čarnej, pre ktorú najúžasnejšou kombináciou na svete je káva a kniha. Bez ohľadu na to, že by som k tejto dvojici ešte za seba pokojne mohla pridať čerstvo upečenú bábovku posypanú práškovým cukrom, s autorkou takmer vo všetko úplne súhlasím, aj keď neviem, či ozaj úplne napĺňam skutkovú podstatu pojmu knihoholička….

Aj keď moji rodičia čítali pramálo, teta v knižnici v „Družbe“ ma mala potulujúcu sa medzi regálmi veľmi často. Možno to bude tým, že som marcová. Kombinovala som intuitívne vybranú kvalitu s Angelikou J. Na strednej škole mi sestra ušila z detskej deky do kočíka takú bundu s veľkými vreckami, v ktorých som okrem drobných „na pirôžky“ alebo „na bagetu“ nosila vždy aj nejakú knihu. Vošla sa do nich aj á-štvorka.

Na výške mi bohatý internátny sociálny život popri štúdiu nedával veľa priestoru čítať, ale blízko mojej práce za bratislavským Justičákom bol v pivnici starej bytovky antikvariát s úžasnou atmosférou, kam som chodila tráviť svoje obedňajšie pauzy a míňať svoje prvé plnoúväzkové výplaty s tým, že raz toto všetko prečítam na materskej dovolenke. Samozrejme, všetko bolo inak J a tých pár strán detektívok pri dojčení nerátam. Obdobie „knižného sucha“, resp. „príležitostných zrážok“ skončilo až toť nedávno a teraz sa teším, že mám priestor si to viac užiť. Na moju veľkú radosť veľa čítajú aj moje deti, čomu sa už v dnešnej dobre priebežne občas aj niekto začuduje, ako sa napr. naposledy obdivne začudovala moja kaderníčka, kým mi strihala vlasy a moje veľké-malé dieťa zatiaľ čítalo pod sušičkou 500 stranový fantasy. (Moje ego túto ich dobrú vlastnosť pripisuje, samozrejme, viac dobrému vzoru, ako „génom“…svokra je bývalá knihovníčka 🙂

Teším sa na dlhé cesty vlakom, lebo môžem čítať. Nevadí mi obedovať alebo kávičkovať sama, lebo môžem čítať. (Teraz nemám veľké vrecká, ale veľkú kabelku.) Ale najradšej čítam cez víkend skoro ráno, keď moje spolubývajúce nočné typy ešte spia hore v izbách a moje self si dole v kuchyni v tom tichu a pokoji urobí kávu (v ideálnom prípade s bábovkou) a otvorí knihu.

Pani Lucia Čarná v tom článku napísala jednu peknú myšlienku:

„Mať veľkú knižnicu je oveľa lepšie ako mať veľký televízor. Pretože príbehy do knižnice si môžete vybrať podľa vlastného gusta a nie podľa peoplemetrov.“

Už veľa píšem… idem čítať!

 

Prečítajte si aj Nemáš čas, nemáš život…

 

Ženy v meste