Ako som boxovala v New Yorku

 

“Ako budeš tráviť Silvester?”

“Letím do New Yorku.”

Posledné hodiny roku 2015 budem už za veľkou mlákou. Aj prvé dni nového roku 2016 budem tráviť v meste, ktoré volajú “Big Apple”.

“A čo tam budeš robiť?”

“Boxovať, kopať!”

 

Tak toto som povedala svojím priateľom na Slovensku v decembri viackrát. Môj sen – dostať sa do New Yorku mi vlastne umožnila hlavne moja dcéra Adelka, ktorá žije pri Chicagu už od roku 2007. Ona mi kúpila na jeseň letenku.  Tak ako každý rok, bol čas v januári navštíviť jej rodinku, potešiť sa s vnúčatkami. Trošku pomôcť, trošku si po koncoročných výkonoch oddýchnuť. Z Ameriky som toho ešte veľa nevidela a je čas konečne objavovať aj iné miesta.

Pozvanie do New Yorku som dostala už pred rokom od môjho priateľa a učiteľa Etienna. Spoznali sme sa síce na koncerte Richarda Bonu v Maďarsku v roku 2014, kde hral ako klavírista, ale bol to práve on,  ktorý ma povzbudil k novému športu – kickboxingu. On sám sa mu venuje už 27 rokov. Chcela som zapracovať na svojej postave a povedal mi, že tento šport vybuduje svaly na celom tele. Za ten rok prišli nielen svaly, ale aj nová vášeň a radosť z pravidelných tréningov v bratislavskej boxerni.

V lete som mala možnosť sa s Etiennom stretnúť na koncerte v poľských Wadowiciach, kde som od neho dostala prvú súkromnú lekciu. Ja asi potrebujem osobný prístup a dobrého učiteľa! Konečne mi niektoré cviky došli a napravila som ich techniku. Dostalo sa mi aj povzbudenia, že som prirodzený talent. Kto by sa netešil? Nová motivácia bola tu a ja som do konca roka zamakala, ako to len išlo.

Spojenie návštevy dcérinej  rodinky v Illinois a návštevy New Yorku a prísľubu ďalšej súkromnej lekcie ma povzbudzovali, dodávali energiu a jednoducho som sa na to celé dobrodružstvo tešila! V Amerike som už bola sedemkrát, ale vždy som bola závislá na rodine a priateľoch. Teraz som sa chystala do veľkého mesta, do neznáma. Sama. Boxovať.

Tak ale…. nebola som sama! Mať dobrého priateľa, je základ. Dostala som podrobné inštrukcie, ako sa hneď 2. januára do Evolution Muay Thai školy na Manhatanne dostať z Brooklynu, kde som bola ubytovaná. Kto ma dobre pozná vie, že neznášam prísť  neskoro a tak som si dala dosť veľkú  časovú rezervu. New York je však veľmi logicky usporiadaný a tak to nebol problém.

V škole thajského boxu ma privítala recepčná, ktorá bola veľmi milá. Nechcela odo mňa 20 USD, ako od ostatných. Moje hodiny už niekto vopred zaplatil! Vyplnila som vstupné dokumenty, kde sa ma samozrejme pýtali na zdravotný stav, na moje skúsenosti a pod. Tak toto som v Bratislave nikdy neabsolvovala.

Ďalšie  prekvapenie bola dámska šatňa, kde si nebolo kde sadnúť a nemali tam ani sprchu! Pripravená na všetko som si povedala, že to určite zvládnem. Mala som so sebou fén na vlasy, takže mokrá odtiaľ do mrazivých ulíc nepôjdem! Pred začiatkom lekcie prišiel zakladateľ a majiteľ školy Brandon Levi. Poznala som ho z videí na YouTube.

Okamžite prišiel ku mne, podal mi ruku a predstavili sme sa. V Bratislave ani po roku trénovania môj tréner moje meno nepozná. Na lekciu prišlo asi 25 ľudí rôzneho veku. Poväčšine chlapci a chlapi a z toho asi 3 ženy. Tréning začal rozcvičkou,  a ja privyknutá makať na 100%, som tiež zvládala. Podstatnú čas hodiny sme boli rozdelení po dvojiciach a tzv. “lapovali”. Ja som mala najskôr rukavice a až v druhom kole lapy. Etienne dohliadal, aby som všetko chápala a vysvetľoval mi, keď som pochybovala čo ďalej. Brandon vždy ukázal cvik, ktorý máme robiť. Pomáhal mi aj “tréner – laper”. Po každom cviku sme si partnera vymenili. Boxovali sme, kopali sme, bola to veľká zábava! Tréner chodil medzi nami a opravoval nás. Takisto pripomínal skúsenejším kickboxerom, aby mysleli na tých, čo sú medzi nimi prvýkrát a nezničili ich.

 

 

 

Po lekcii som mala, samozrejme, výbornú náladu a dokonca som sa s Brandonom odfotila. Páčil sa mi osobný prístup, záujem, snaha človeka povzbudiť a nie odradiť. Je vidno, že tam chodia všetci radi a majú navzájom dobré vzťahy. Na lekciu do školy som sa vrátila behom svojho pobytu ešte raz a mala aj hodinu správnej techniky a kondície s Etiennom. Pochopila som niektoré súvislosti v boxe a verím, že mi to pomôže v ďalšom rozvoji. Dnes som si kúpila švihadlo a budem pracovať na ešte lepšej kondícii a koordinácii.

V New Yorku som stihla pozrieť aj iné miesta ako boxerskú školu. Veď to by bol predsa hriech nevidieť Sochu slobody, pamätník po dvojičkách, Times Square a džezové kluby. Stretla som sa s ďalšími priateľmi a celý môj pobyt bol skvelý. Chcem sa sem ešte niekedy vrátiť.

Na Slovensku by som túžila zažiť v tomto športe tiež viac osobného prístupu, viac zábavy. Možno sa nemusíme brať tak vážne a môžeme si to aj viac užiť, čo poviete?

 

Prečítajte si aj Nebojte sa boxerského šatníku

 

Ženy v meste