
Múzeum v Seredi má pripomínať utrpenie slovenských Židov
V jedinom pracovnom a koncentračnom tábore zachovanom na území Slovenska, ktoré tvrdou rukou viedol vojnový zločinec Alois Brunner, slávnostne otvorili Múzeum holokaustu. Do Serede prišli i tí, čo hrôzy tábora prežili ako deti.
Redakcia Žien v meste · 26. januára 2016 · 3 min čítania
Reklama
SEREĎ. Mal deväť rokov, keď sa s rodičmi a bratom dostali do pracovného tábora v Seredi. Prišli dobrovoľne, keď ich otec dostal ponuku pracovať v tábore ako odborník v drevárskej dielni. Juraj Fürst a jeho rodina verili, že ich pracovný tábor ochráni pred deportáciami do Poľska. Neochránil, hoci sa im z tábora v Seredi podarilo ujsť. Chytili ich a celú rodinu neskôr deportovali do Osvienčimu a potom do Buchenwaldu.

Múzeum holokaustu.
Utrpenie na appelplatzi
Najhoršie utrpenie zažil v Seredi na appelplatzi. „Nechali nás celú noc chodiť dookola a gardisti nás pri tom bili palicami a tyčami. Ráno tých, čo nevládali, oblievali vodou. Ale mnohí sa už neprebrali. Appelplatz je pre mňa miestom veľkého smútku, bolesti, krvi a rozdelených rodín,“ povedal dnes už 84-ročný Naftali Fürst na otvorení Múzea holokaustu v Seredi. K publiku sa prihováral na rovnakom mieste, na ktorom zažila jeho rodina počas druhej svetovej vojny najhorší moment. Rodinu rozdelili. Mamu s bratmi v prvej vlne deportácii zo Serede do transportu nezaradili, ale babku áno. „Moja mama mala celý život výčitky, že nás zachránila, ale svoju mamu nie,“ povedal Fürst, ktorý dnes žije v izraelskej Haife.
Na pódiu, kde včera rozprával svoj príbeh, najvyšší slovenskí štátni predstavitelia – prezident Andrej Kiska, premiér Robert Fico a predseda parlamentu Peter Pellegrini slávnostne otvorili Múzeum holokaustu v Seredi, ktorý je jediným zachovalým pracovným a koncentračným táborom na území Slovenska.

Reklama
Premiér Fico, prezident Kiska a predseda parlamentu Pellegrini.
Hovorme o slovenských židoch
„Zvykneme hovoriť o utrpení židov mimo nášho územia, ale je čas hovoriť aj o utrpení židov na Slovensku,“ povedal novinárom Martin Korčok, vedúci múzea. Tábor v Seredi fungoval popri dvoch ďalších táboroch v Novákoch a Vyhniach. „Zo žiadneho iného miesta však nedeportovali toľko židov ako zo Serede. Táborom ich prešlo 16-tisíc,“ vysvetlil Korčok.
Naftali Fürst si myslí, že je čas, aby sa so svojimi dejinami vysporiadalo aj Slovensko. „Trvalo to dlho a mnohí sa už toho nedožili, ale otvorenie múzea pomôže, aby sa viac hovorilo o tom, čo prežili Židia na Slovensku,“ povedal pre Ženy v meste.

Vedúci múzea Martin Korčok.
Reklama
Tábor v Seredi vznikol v roku 1941 v areáli vojenského objektu. V zámočníckej, stolárskej a betonárskej dielni pracovali muži, ženy šili v krajčírskej dielni čiapky, rovnošaty, plášte a bielizeň. V prvej etape, od marca do októbra 1942, odišlo z tábora 57 transportov. V druhej etape, po potlačení SNP, tam sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. To tábor viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmanna, ktorý bol zodpovedný za deportácie židov z mnohých krajín. Za jeho éry prežívali väzni v tábore kruté zaobchádzanie a vraždy.
Posledný transport odišiel zo Seredi 31. marca 1945 do Terezína. Aj preto prišiel na dnešné slávnostné otvorenie tábora český premiér Bohuslav Sobotka, aby pripomenul že Slováci a Česi čelili hrôzam nacizmu spoločne. „Tak, ako má Slovensko Sereď, Česko má Terezín,“ povedal v príhovore.

Božidara Turzonovová a Mira Fabian recitujú báseň My, čo sme prežili. Fabian sa narodila v Novákoch a v Izraeli sa stala herečkou. Hrala vo filme Schindlerov zoznam.
Prečítajte si aj Vzťah s vojnovým zločincom Goebbelsom zničil život Líde Baarovej i jej rodine
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Módna prehliadka predstaví najvplyvnejšie ženy histórie
Červený koberec, modelky v historických odevoch a ženy z histórie, ktoré by dnes plnili titulky novín. Západoslovenské múzeum v Trnave pripravuje na sobotu 18. júla zážitkovú módnu prehliadku V čipkách, perlách a v zlate. Dynamická fashion show spojí silný vizuálny zážitok s autentickým pohľadom na dejiny a predstaví ženy z našej histórie, ktoré kedysi ovplyvňovali
Redakcia Žien v meste · 30. júna 2026
Zomrela Zdena Mašínová, ktorú nezlomil žiadny režim
Zomrela Zdena Mašínová, ktorej život je príbehom československého 20. storočia – nacistickej okupácie, komunistickej represie aj neskorého boja za spravodlivosť. Mala sedem rokov, keď ju jej otec tajne navštevoval v noci. Josef Mašín, ruský legionár, patril k známemu českému odboju a pátralo po ňom gestapo. Už ako dieťa sa naučila, že existujú veci, o ktorých
Miriam Zsilleová · 12. júna 2026
Beáta Jurík po tlačovke o násilí na političkách: Takú nárazovú vlnu hejtu som ešte nezažila
V stredu (3.6.2026) predstavila na pôde parlamentu feministická organizácia Možnosť voľby výsledky 1. historického výskumu o rodovo podmienenom násilí na političkách na Slovensku. Na tlačovej konferencii uviedla, že politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské. Tlačovú konferenciu otvoril predseda parlamentu Richard Raši a svojimi príbehmi ju podporili poslankyne z koaličných i opozičných strán,
Miriam Zsilleová · 5. júna 2026


