
Keď sa ženy podceňujú
Neveríme samy sebe, a to aj napriek tomu, že k perfektným výkonom dokážeme namotivovať aj toho najzarytejšieho odporcu snahy. Kamarátku bez problémov presvedčíme o tom, že na to má, len si musí veriť. Ale keby sa nám v tej chvíli niekto pozrel do hlavy, videl by, že my samy by sme potrebovali uveriť v dôležitosť toho, čo robíme.
Redakcia Žien v meste · 10. januára 2016 · 2 min čítania
Reklama
My ženy sme od prírody nedôverčivé osoby. Nie tak voči iným, ako práve voči sebe. Dvoma slovami: podceňujeme sa. Máme pocit, že to, čo robíme, nie je výnimočné, že to nie je dosť. Že ktokoľvek by sa pustil do našej práce, urobil by to lepšie, kvalitnejšie, za menej času, s menším úsilím, nižšími nákladmi a podobne.
Neveríme samy sebe, a to aj napriek tomu, že k perfektným výkonom dokážeme namotivovať aj toho najzarytejšieho odporcu snahy. Kamarátku bez problémov presvedčíme o tom, že na to má, len si musí veriť. Ale keby sa nám v tej chvíli niekto pozrel do hlavy, videl by, že my samy by sme potrebovali uveriť v dôležitosť toho, čo robíme. Či už je to naša práca, škola, rodina alebo hoci aj obyčajné každodenné činnosti.
Spoznala som mnoho žien, ktoré na tom, čo robili, nevideli nič výnimočné. Lebo išlo o ne. O to, čo vo svojom živote považovali za obyčajné. A pritom jeden pohľad zvonku by ich presvedčil o opaku. Dnes sa veľa žien venuje kreatívnym činnostiam. Vyrábajú, tvoria, celé hodiny sedia nad drobnými detailmi, ponorené do svojho súkromného sveta. A keď skončia, sú so sebou spokojné. Na chvíľu. Potom si však povedia, že niekto to robí lepšie. A zas prichádza na rad staré známe podceňovanie.
Ja sama nie som výnimkou. Hoci si svoj text prečítam aj tisíckrát a upravujem ho stále dookola, rozmýšľam nad tým, či je to dosť. Či je to presne také, ako to má byť. Či je to dokonalé. Ale viete čo? Pomaly zisťujem, že dokonalé veci neexistujú. Je to len naša predstava, ktorú máme v hlave, a ku ktorej sa snažíme priblížiť. Predstava, ako by to malo vyzerať a fungovať. Ale veci sa nedejú tak, ako by sme chceli. A to, že sme s niečím spokojné, nie je znížením našich nárokov a porážkou. Je to len pochopenie, že nedokonalosť má svoju hodnotu. A preto tento text zbavím gramatických chýb a odošlem. Prestanem rozmýšľať nad tým, že nejaký neznámy NIEKTO by to spravil lepšie. Dnes som robila niečo, čo nie je obyčajné, a som s tým spokojná.
Prečítajte si aj Môj kúsok Vianoc
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Nový bicykel, ale Birkinka to nie je
Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!
Lucia Ábelová · 2. júla 2026
Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva
Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s
Daniela a Lucia · 30. júna 2026
Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni
Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale
Lucia Ábelová · 21. júna 2026


