
Ja na dedine nebývam, ja tu žijem
A tiež systém vybavovania. Keď si pýtate kontakt na nejakého remeselníka napríklad, povedia vám: „Tam býva v tom a tom dome, zazvoň mu…" Takto sa celkom prejdem a mám dohodnutého stolára, pomocníka v záhrade, človeka s multikárou na dovoz hnoja z miestneho družstva…
Redakcia Žien v meste · 26. marca 2015 · 2 min čítania
Reklama
Bývam na dedine, pretože tu aj žijem. A ešte k tomu dobre. Na naše spoločenské pomery priam výborne. Máme tu (okrem mora) všetko, čo potrebujeme.
Teda nežijem v dome niekde v satelite ani na samote v lese, nevozím sa preto furt v aute, nedôjdem sa domov len rýchlo nervne vyspať pomedzi ďalšie kolotoče všedných pracovných dní. Bývame, a normálne fungujeme, v našej obci. Deti sem chodia do školských zariadení. Máme tu alebo veľmi nablízku všetky obchody. Presúvame sa pešo alebo na bicykli. Pracujem z domu, len niekedy chodím do mesta. Prácu v priestoroch domu a dvoru práveže rozvíjam, v hlave už kvitnú nové projekty:)
Nepíšem však toto ako žienka z rozmaru, ktorá si na dome polieva kvetinky a celú rodinu živí muž, ktorý je od nevidím do nevidím niekde v robote. Nie, nie. Som sama a všetko na mojej hlave. Normálne, úbohá živnostníčka ako veľa ďalších.
Ale toto tu – prostredie, vzduch a zvuky, vás tak vtiahne, že sa vám vlastne ani nikam už chodiť nechce. Upokojujúca energia okolia vám pomaly ani nedovolí mať depku. Aj keď by vás do toho objektívne dôvody, zohraté s nízkotlakovým počasím, chceli donútiť.
Keď sa veziem z mesta busom, pri nástupe do neho ma sprevádza mestský hukot, keď vystúpim, hluk sa vymení za čisto vtáčí. Je tu veľa kríkov a stromov, takže jedno cez druhé – vrabce, drozdy, sýkorky, hrdličky, z dvorov kohúty, od rieky zvuky vodného vtáctva. Zverinec. Milujem to.
A tiež systém vybavovania. Keď si pýtate kontakt na nejakého remeselníka napríklad, povedia vám: „Tam býva v tom a tom dome, zazvoň mu…“ Takto sa celkom prejdem a mám dohodnutého stolára, pomocníka v záhrade, človeka s multikárou na dovoz hnoja z miestneho družstva…
Aj to – keď treba zúrodniť zem, ide sa do „JRD“, keď treba med, ide sa k včelárovi, pre mäso k mäsiarovi, pre šatstvo do krajčírstva, atď…
Skrátka, pripadá mi to ako úplný archaizmus a celkom dosť nechápem, že tieto malé prevádzky v dnešnej dobe fungujú. S poštárom sa poznáte osobne, pomaly aj s ľuďmi na miestnom úrade, lebo to už nie je nejaká vzdialená oficiálna inštitúcia, ale hen budova v centre obce, kde všetko vybavíte.
Je to skvelé! Bývať sa má buď v krásnom byte v centre mesta, alebo potom na dome, na dedine. Sídliskové paneláky sú úplne z cesty.
A najlepšie na tom je, že naša dedina je vlastne v meste, a to v hlavnom. Normálne 841 07!
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Nový bicykel, ale Birkinka to nie je
Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!
Lucia Ábelová · 2. júla 2026
Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva
Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s
Daniela a Lucia · 30. júna 2026
Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni
Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale
Lucia Ábelová · 21. júna 2026


