ŽENYv meste
Zomrela sociologička a disidentka Jiřina Šiklová

Zomrela sociologička a disidentka Jiřina Šiklová

Jiřina Šiklová sa v 70. rokoch v rámci disentu podieľala okrem iného na pašovaní zakázanej literatúry zo západnej Európy do Československa, za čo v roku 1981 skončila vo väzbe. V roku 1995 získala cenu Žena Európy udeľovanú v Bruseli ženám, ktoré prispeli k integrácii Európy.

Redakcia Žien v meste · 23. mája 2021 · 1 min čítania

Reklama

Vo veku 85 rokov zomrela česká sociologička Jiřina Šiklová. Doktorka filozofie, sociologička, signatárka Charty 77, disidentka, väzenkyňa, zakladateľka a propagátorka rodových štúdií, zasvätila svoj život politickej a sociálnej spravodlivosti. O jej smrti informoval v sobotu internetový spravodajský portál Novinky.cz.

„Nikdy som nechcela byť pasívnym pasažierom či obeťou, ale aktérom vlastného života,“ tvrdila Jiřina Šiklová podľa Českej televízie. „Keď je niekto v ‚prúseri‘ a ja na to mám kapacitu, tak niečo zorganizujem,“ hovorila.

Disidentka Šiklová skončila vo väzení

Šiklová vyštudovala históriu a filozofiu, neskôr stála pri založení Katedry sociológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1956-1969 bola členkou Komunistickej strany Československa (KSČ), pričom patrila k jej reformnému krídlu. Po vystúpení zo strany ju prepustili z univerzity a nemohla sa venovať vedeckej práci.

V 70. rokoch sa v rámci disentu podieľala okrem iného na pašovaní zakázanej literatúry zo západnej Európy do Československa, za čo v roku 1981 skončila vo väzbe.

Šiklová bola signatárkou Charty 77 a po nežnej revolúcii v novembri 1989 sa venovala prednášaniu sociálnej práce a rodových štúdií. V roku 2009 kandidovala za Zelených vo voľbách do Európskeho parlamentu, v roku 2010 viedla kandidátku Zelených za Královohradecký kraj vo voľbách do Poslaneckej snemovne.

Šiklová mala cenu od Havla

Ani v jedných voľbách však Zelení nezískali žiadny mandát, dopĺňa webový portál denníka Mladá fronta DNES. Šiklová bola autorkou niekoľkých kníh, publikovala v desiatkach odborných časopisov. Pôsobila tiež v správnych radách niekoľkých nadácií.

V roku 1995 získala cenu Žena Európy udeľovanú v Bruseli ženám, ktoré prispeli k integrácii Európy. V roku 1999 vtedajší český prezident Václav Havel jej udelil medailu Za zásluhy prvého stupňa.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026