ŽENYv meste
Zomrel Michail Gorbačov, autor glasnosti a perestrojky

Zomrel Michail Gorbačov, autor glasnosti a perestrojky

Zomrel bývalý prezident ZSSR Michail Sergejevič Gorbačov. Mal 91 rokov. Vo svete familiárne prezývaný Gorbi výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony.

Redakcia Žien v meste · 31. augusta 2022 · 3 min čítania

Reklama

Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony.

Zomrel Michal Gorbačov

V utorok v Moskve tento nositeľ Nobelovej ceny za mier zomrel. Mal 91 rokov.

Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze. Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok.

Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany. Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji.

Mikhail Gorbachev: Remembering a warm-hearted and generous man https://t.co/TJ7umRf3Gl

— BBC News (World) (@BBCWorld) August 30, 2022

Reklama

Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.

Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.

Gorbačov spustil nevídané reformy

Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán. Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.

Na snímke z 6. októbra 1989 sovietsky líder Michail Gorbačov (uprostred vľavo) bozkáva najvyššieho štátneho a straníckeho predstaviteľa NDR Ericha Honeckera počas návštevy v Berlíne. Foto – TASR/AP

 

V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí. Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín.

V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov. Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby.

Reklama

Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.

Gorbačov bol čestným občanom Košíc

Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.

Stretnutie prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka (vpravo v klobúku) a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova (uprostred) 11. apríla 1987 v Bratislave. FOTO TASR – Jiří Kruliš

Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa tešil Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považovali za hrobára Sovietskeho zväzu. Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Módna prehliadka predstaví najvplyvnejšie ženy histórie

Červený koberec, modelky v historických odevoch a ženy z histórie, ktoré by dnes plnili titulky novín. Západoslovenské múzeum v Trnave pripravuje na sobotu 18. júla zážitkovú módnu prehliadku V čipkách, perlách a v zlate. Dynamická fashion show spojí silný vizuálny zážitok s autentickým pohľadom na dejiny a predstaví ženy z našej histórie, ktoré kedysi ovplyvňovali

Redakcia Žien v meste · 30. júna 2026

Zomrela Zdena Mašínová, ktorú nezlomil žiadny režim

Zomrela Zdena Mašínová, ktorej život je príbehom československého 20. storočia – nacistickej okupácie, komunistickej represie aj neskorého boja za spravodlivosť. Mala sedem rokov, keď ju jej otec tajne navštevoval v noci. Josef Mašín, ruský legionár, patril k známemu českému odboju a pátralo po ňom gestapo. Už ako dieťa sa naučila, že existujú veci, o ktorých

Miriam Zsilleová · 12. júna 2026

Beáta Jurík po tlačovke o násilí na političkách: Takú nárazovú vlnu hejtu som ešte nezažila

V stredu (3.6.2026) predstavila na pôde parlamentu feministická organizácia Možnosť voľby výsledky 1. historického výskumu o rodovo podmienenom násilí na političkách na Slovensku. Na tlačovej konferencii uviedla, že politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské. Tlačovú konferenciu otvoril predseda parlamentu Richard Raši a svojimi príbehmi ju podporili poslankyne z koaličných i opozičných strán,

Miriam Zsilleová · 5. júna 2026