Ženy v Ubli zachraňujú utečencov: Skutočná sila a odhodlanosť žien v ťažkých časoch

To, čo prišlo nečakal nikto. Z noci na noc, z hodinu na hodinu. Nikto nečakal, že v 21. storočí budeme hodinu čo hodinu pozerať na televízne obrazovky, smartfóny a s napätím a strachom čakať, čo sa deje a bude sa diať. Lenže to, čo sa bude diať, nevie nikto a v prihraničných obciach, v sile prítomného okamihu, na to ani nemajú čas. Nespia od štvrtka, každú minútu im zvoní mobilný telefón, nespali viac ako dva dni. Lenže pozornosť sa v tejto chvíli na ne nesústredí. Avšak, ak sa toto všetko raz skončí, mala by sa.

Obetavé ženy z prihraničnej obce Ubľa dokázali v priebehu pár hodín pomôcť stovkám utečencov z Ukrajiny. Ešte predtým, ako začala do obcí prichádzať neskutočne veľká podpora a humanitárna pomoc nielen zo Slovenska, zabezpečili nocľah, teplé jedlo, nápoje, hygienické potreby. Nikto im nepovedal, čo majú presne robiť, ale riadili sa svojou intuíciou a dokázali pomôcť. A to bolo, a je, to najdôležitejšie. 

A aj vďaka ženám (a samozrejme mužom) z tejto obce sa mohli ľudia utekajúci pred vojnou aspoň na pár hodín cítiť ako tak pokojne a bezpečne. Hneď v prvú noc po konflikte do obce prichádzali prví utečenci. Nikto neváhal a ihneď im zriadil aspoň provizórne priestory na spanie v sále sobášnej miestnosti v Ubli.

Obec Ubľa dva dni po útoku Ruska na Ukrajinu.  Foto – obec Ubľa

Starostka obce Mgr. Nadežda Sirková, jej zástupkyňa, Oxana Fedorjaková, pracovníčky obecného úradu Anička Sirková, Jana Kučmašová, Erika Čopáková, Denisa Banduričová, riaditeľka základnej školy Mária Karatníková, takisto ďalšie učiteľky a zamestnankyne základnej školy a škôlky, kuchárky Mária Poldruháková, Ľuba Kresilová, pomocné a upratovacie práce Jana Balková, Anna Bundžová, Anna Gožová, mladé dievčatá… Každý, kto bol ochotný pomôcť, pomohol a pomáha. 

Únava je veľká, koniec v nedohľadne, ale energia a chuť pomáhať ostáva. Naozaj, je to nevídaný pohľad. V pokojných časoch, keď sme všetci obklopení materiálnymi statkami a na strach o bezpečnosť nemyslíme, sme k sebe častokrát nevrlí, ledva komunikujeme, jeden o druhého sa zaujímame len sťažka. Avšak, asi vždy, keď sa stane neočakávaná situácia, sa ako ľudia vieme zomknúť a pomôcť.

Spomenuté ženy (a nielen ony) si zaslúžia náš obdiv a vďaku, pretože urobili toľko veľa mravenčej práce, ktorú si len ťažko vieme predstaviť. 

Vďaka jednoznačne patrí aj ľuďom z celého Slovenska, ktorí neúnavne organizujú zbierky, pomáhajú s rôznymi potrebami, či už finančne, materiálne či poskytnutím finančných prostriedkov. Je naozaj krásne vidieť, že ako národ vždy držíme v ťažkej chvíli!

Tento článok je venovaný vám, milé ženy, aspoň ako čiastočná vďaka za to, že ste v mimoriadnej situácií necúvli, pomohli, prispeli tým, čím ste vedeli a pomohli stovkám ľudí ísť za snáď lepším životom. 

Držme si všetci palce, nech všetko, čo nás ešte len čaká zvládneme v zdraví a čo najlepšie!