
Ženy roka 2020: Mama trojičiek vytvorila vakcínu na koronavírus
Novodobí hrdinovia a hrdinky, ktorí sa nepretŕčajú na sociálnych sieťach či pred televíznymi kamerami. Počas pandémie sú nimi najmä ľudia, ktorí aktívne bojujú s vírusom COVID-19. Jednou z anonymných hrdiniek je aj Britka Sarah Gilbertová. Žena, ktorá pomohla vytvoriť jednu z prvých vakcín proti koronavírusu.
Redakcia Žien v meste · 9. januára 2021 · 4 min čítania
Reklama
Hovoria o nej, že je to svedomitá, tichá a odhodlaná žena, ktorej nechýba guráž. Profesorka vakcinológie a popredná britská odborníčka Sarah Gilbertová však svojou tvrdou prácou dokázala spolu so svojim tímom malý zázrak. V rekordne krátkom čase vytvorili vakcínu na koronavírus, ktorá má viac než 90-percentnú účinnosť.
Celý jej príbeh sa začal písať v apríli 1962 v britskom meste Kettering v grófstve Northamtonshire. Nič sprvoti nenasvedčovalo tomu, že raz by z malej Sarah mohla byť veľká odborníčka na biochémiu. Jej otec, ktorý pracoval v obuvníckom priemysle a mama, učiteľka angličtiny, boli nadšenými ochotníckymi divadelníkmi a svoju dcéru viedli týmto smerom. Istý čas dokonca hrala v mládežníckom orchestri na hoboj.
Prečítajte si
Vedkyňa, političky aj aktivistky: Ženy, ktoré zmenili rok 2020
Sarah to však časom stále viac ťahalo k vede. Už vtedy bola veľmi cieľavedomá a napokon sa rozhodla pre biologické vedy. Najprv študovala na University of Anglia, neskôr University of Hull. Páčila sa jej rozmanitosť v tomto vednom odbore.
„Existujú vedci, ktorí šťastne pracujú dlho viac-menej sami na jednej veci… To nie je spôsob, akým ja pracujem. Ja rada zohľadňujem nápady z mnohých rôznych oblastí,“ povedala v rozhovore pre BBC.
Sarah Gilbertová – pracujúca mama trojičiek
Najprv sa začala venovať pivným kvasniciam, neskôr presedlala na ľudské zdravie. A hoci netúžila byť špecialistkou na vakcíny, v 90. rokoch dostala miesto na Oxfordskej univerzite. Začala sa venovať malárii a tvoreniu vakcín na túto chorobu.
Veľmi skoro však narazila na problém, s ktorým sa stretáva mnoho vedcov. „V jednom okamihu som zvažovala, že nechám vedu a budem robiť niečo iné. Nakoniec som sa aj napriek tomu rozhodla dať tomu ešte šancu… potrebovala som príjem,“ priznala veľmi otvorene.
Reklama
Nečudo, v roku 1998 predčasne porodila trojičky. Bola to pre ňu a jej partnera veľká skúška. A trochu aj osud – keďže si nemohli dovoliť jasličky pre všetky tri deti, jej muž sa vzdal svojej kariéry a staral sa o rodinu. Bolo to z pragmatického dôvodu – Sarah zarobila viac.
Prečítajte si
Líderky roku 2020: Aké je tajomstvo úspechu premiérky Ardernovej?
Pre mamu troch detí to však nebolo jednoduché. Ako po rokoch priznala, pracovala šesť, niekedy sedem dní v týždni a za ten čas jej deti vyrástli. Bola vždy podporujúcou matkou, pre ktorú boli záujmy jej detí prvoradé, no neťahala ich do svojho odboru. Napriek tomu dnes všetky tri študujú biochémiu.
Mali vo svojej matke veľmi dobrý príklad. Stala sa profesorkou na prestížnom Jennerovom inštitúte a tiež spoluzakladateľkou spoločnosti Vaccitech. Jej výskumný tím najprv hľadal univerzálnu očkovaciu látku na chrípku, neskôr bojovali s ebolou a keď vypukol MERS, odcestovala do Saudskej Arábie, aby pomohla vytvoriť vakcínu na tento typ koronavírusu.
Práve v čase, keď výskumníci pod jej vedením robili druhé kolo pokusov na tento kmeň, dopočuli sa, že z Číny sa začal šíriť COVID-19.
Profesorka Gilbertová – boj o čas
Keďže strávila celé desaťročie vývojom technológie, ktorá by mohla vyvolať imunitnú odpoveď na ľudský koronavírus, Sarah hneď vedela, že musí zvoliť rovnaký prístup ako pri MERS-e, no išlo o čas. Keď čínski vedci zverejnili genetickú štruktúru nového vírusu, takmer v priebehu jediného víkendu mala spolu s kolegami väčšinu vakcíny navrhnutú. „Boli sme dosť rýchli,“ povedala pre BBC Gilbertovej kolegyňa, profesorka Teresa Lambeová.
Keďže počet mŕtvych vo svete rýchlo stúpal, aj vedci nasadili „smrteľné“ tempo. Začínali pracovať ráno o štvrtej a robili dlho do noci. „Veľa som toho nenaspala,“ opísala prvé mesiace roku 2020 Gilbertová pre denník Financial Times. „Bolo to ako stavať lietadlo počas letu a potom ho ešte zväčšiť,“ doplnila.
Reklama
Za niekoľko týždňov jej ľudia vytvorili vakcínu, ktorá bola účinná v laboratóriu a už v apríli 2020 sa začalo s prvým testovaním. Sama Gilbertová to opisovala ako sériu malých krôčikov, ktoré uprednostňovali viac ako nejaký prevratný skok.

Ilustračné foto: pexels.com
„Od začiatku sme to vnímali ako boj s vírusom, nie ako súperenie s inými tvorcami vakcín. My sme univerzita a nám nejde o peniaze,“ dodala. Ona sama je veľmi skromná a v žiadnom prípade netúži po sláve.
„Nemá rada pozornosť. Ak existuje niekto, kto fakt netúži po pozornosti, je to Sarah,“ povedala BBC biochemička Anna Mooreová, ktorá je jej dobrou priateľkou.
Prof Sarah Gilbert: The woman who designed the Oxford vaccinehttps://t.co/AOMyUEEaZ5
— Pratik Mukane | प्रतिक मुकणे (@pratikmukane) January 2, 2021
A čo sama Gilbertová? Chce byť dievčenskou ikonou hodnou nasledovania? „Úprimne povedané, som skutočne sklamaná, že ňou musím byť, pretože je rok 2020. Prečo vôbec diskutujeme o vedeckých pracovníčkach? Nie som žena- vedkyňa, som vedec a viac ako polovica mojich kolegýň sú ženy a robíme túto prácu. “
Má aj odkaz pre tých, ktorí vakcíne a vede ako takej neveria. „Nezavrhujte vedu, pretože veda pre nás robí mnoho. Ak máte z vedy obavy, choďte jej porozumieť. Choďte a zistite, o čo tam ide,“ radí.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


