Ženská nepriebojnosť a mužská obmedzenosť

 

Pravdu povediac, asi nie som ten pravý, na koho by ste sa mali obrátiť v očakávaní, že vám povie: Áno, žien v politike by malo byť nepochybne viac, aspoň pol parlamentu, v miestnych zastupiteľstvách a v každej strane tiež toľko. To by bol odo mňa nerozumný úsudok, mierne povedané.

Ak ide o odbornosť, schopnosť, kvalifikovanosť či náležitý rozhľad, je mi srdečne jedno, akého pohlavia je nositeľom osoba, ktorá zasadne v správnom čase na správne miesto.

Súčasný stav svedčí jednoznačne v prospech žien: V značnej miere je totiž pravda, že do politiky ide človek, ktorý sa poriadne nehodí na nič iné (česť vzácnym výnimkám, viem o takých). A tak je zrejmé, že múdre ženy sa uplatnia skôr vo verejnom živote, kde sa vyžadujú osobnostné kvality a nie len povinnosť kdesi vysedávať a prikyvovať predsedovi.

Možno síce namietať, že ani inde vo verejnej sfére sa to nehemží ženami na vedúcich postoch. A určite to nesúvisí s materstvom a domácimi „povinnosťami“, nežijeme predsa v prvotnopospolnej spoločnosti. 

V tom prípade mi vychodí, že je to dôsledok nepriebojnosti žien, alebo obmedzenosti mužov. Pravdepodobne „pod obojím“.

 

Prečítajte si aj Milan Markovič: Bez satiry je život plytký, ale bezbolestný

 

Podporte našu kampaň tu:

 

 

Ženy v meste