Zarifa Adiba zo ženského orchestra Zohra o Talibane: Zlomilo ma to

Celosvetovo známy afganský Národný inštitút hudby (Afghanistan National Institute of Music) predstavuje vyše desaťročie symbol zmeny v krajine, kde mali ženy donedávna zakázané navštevovať školy a hrať na hudobný nástroj.

Posledné dní sa vynárajú obavy, či radikálne hnutie Taliban nespôsobí genocídu hudby v krajine, ktorá sa dodnes spamätáva z jeho poslednej nadvlády.

Symbol emancipácie žien 

Súčasťou inštitútu, ktorý od svojho vzniku podporuje rodovú rovnosť, je aj prvý čisto ženský afganský orchester Zohra. Tento jedinečný súbor sa stal symbolom emancipácie žien v krajine. Orchester Zohra vystupoval po Európe od roku 2017 a pred dvoma rokmi zavítal aj na slovenský festival Pohoda.

Práve na Slovensku po vystúpení orchestru zmizli z hotela v Trenčianskych Tepliciach štyri členky súboru. Ich mená zostali neznáme, podľa viacerých správ sa rozhodli ujsť za príbuznými do západnej Európy počas ojedinelej cesty do zahraničia.

Prečítajte si

Na Slovensku vystúpia afganské hudobníčky, ktoré nezastrašil ani Taliban

Osud hudby v Afganistane je neistý

Najslávnejšie vystúpenie ženského orchestra bolo vo švajčiarskom Davose v januári 2017. Orchester 30 dievčat a žien vo veku od 13 do 23 rokov vystúpil pred 3000 prominentnými hosťami, prezidentmi, politikmi a šéfmi firiem a vyslúžil si standing ovation. Dirigovala ho vtedy 23-ročná  Zarifa Adiba.

Mnohí členovia jej konzervatívne rodiny dovtedy ani netušili, že navštevuje orchester  a venuje sa hudbe, keďže to nie je nič pre dievča. Vystúpenie v Davose ich však preslávil a pomohol prekonať nevôľu doma.

Dirigentka Zarifa Adida (vpravo) počas vystúpenia s prvým afganským ženským symfonickým orchestrom v Kábule v roku 2017. Foto –  TASR/AP

S príchodom Talibanu je všetko inak. Zarifa Adiba, ktorá tri roky študuje medzinárodnú politiku v Kirgizstane, sa veľmi bojí o hudobníčky z orchestra. “Moja generácia ťažko pracovala, aby bol Afganistan mierumilovným miestom pre budúce generácie,” napísala vo svojom vyjadrení Adiba.

“Keď som sa dopočula o opätovnom prevzatí moci v Kábule Talibanom, zlomilo ma to. Bol to najťažší deň môjho života.” Adiba nevie, čo ich čaká.  “Bojím sa, že si už nikdy nezahráme na svoje nástroje.” priznáva Adiba.

Čo prinesie Taliban

Situáciu v rodnej krajine pozorne sleduje aj šéf afganského Národného inštitútu hudby Ahmad Sarmast, ktorý musel pred Talibanom ujsť do Austrálie. Brutalitu hnutia zažil na vlastnej koži, keď prežil samovražedný bombový útok na koncerte v roku 2014. Incident ho poznačil trvalou stratou sluchu.

Prvý afgánsky ženský orchester Zohra. FOTO – archív ZVM

Podľa Sarmasta sa situácia v krajine vyvíja rýchlo. “Obávam sa o svojich študentov, fakultu aj hudobnú komunitu v Afganistane” hovorí zakladateľ súboru Zohra. “Všetci sa bojíme, že budeme svedkami opakovania histórie.”

Spoločnosť bez hudby je mŕtva

Keď bol Taliban prvý raz pri moci, školy zatvoril a hudbu zakázal. Aj preto viacerí študenti a učitelia inštitútu sa v rozhovoroch pre zahraničné média vyjadrili, že sa obávajú o budúcnosť školy. Niekoľko študentiek nevyšlo zo svojich domovov od príchodu Talibanu do hlavného mesta Kábul.

“Spoločnosť bez hudby je mŕtva spoločnosť. Hudbu nemôžete vziať zo srdca ľudí. Prečo obyvateľom Afganistanu odoprieť jej krásu?,” pýta sa Sarmast.

Nevzdáva sa ani  dnes 27-ročná Zarifa Adiba. Nech je jej akokoľvek ťažko, vždy jej pomáha hudba. „Čokoľvek sa stane, použijem svoju violu, husle a dirigentskú paličku ako nástroje na sebaurčenie. Hudba je niečo krásne a bez ohľadu na okolnosti sa môže stať identitou národa „