Za podivný príbeh bylinkárky získala Anna Bolavá cenu Magnesia Litera

 

Román Do tmy je prozaickou prvotinou Bohumily Adamovej, píšucou pod pseudonymom Anna Bolavá. Kniha vyšla minulý rok, ale do môjho zorného uhla vošla až v súvislosti s nomináciou na literárnu cenu.

Na prvý pohľad na mňa vôbec nepôsobila dobre. Nepáčil sa mi pseudonym autorky a obálka pôsobila takmer odpudivo. Po prečítaní anotácie mi však poskočilo srdce. Je to príbeh ženy, ktorá svoje životné neduhy rieši zberom liečivých rastlín. A keďže tie sú mojou srdcovkou rovnako ako knihy, bolo jasné, že si ju navzdory počiatočnej nesympatii prečítam. No a keď som potom držala v rukách svoj výtlačok,  potešila som sa ešte raz. Pod fádnym prebalom sa skrývala príjemná olivová farba, názvy kapitol niesli mená liečivých rastlín a ešte mal aj tú správnu vôňu.

Román Do tmy je lyrickým príbehom Anny, ktorú babička už ako štvorročnú zasvätila do tajov byliniek. Ich zberu sa potom Anna venuje počas celého života. Príbeh sa odvíja v jednoduchej línii v rozmedzí asi jedného mesiaca. Anna celú svoju energiu venuje zberu, sušeniu a odovzdávaniu rastlín. Spomienky na detstvo, manželstvo, práca prekladateľky, to všetky je tu akoby mimochodom. Čitateľ si len pomaly skladá mozaiku. Postupne začína tušiť, prečo sa román volá Do tmy. Nie je to však len túžba dozvedieť sa všetko, čo nás núti čítať a neprestať. Je to aj zvláštna fascinujúca dusivá atmosféra. Čítajúci nevie, ako to má celé uchopiť, ale  kniha je taká uhrančivá, že ju jednoducho nemožno odložiť. Navyše autorka aj zdanlivo triviálne zbieranie rastlín podáva tak pútavo, že je jasné, že nielenže vie písať, ale sama musí byť aj náruživou  zberačkou.

„Dělám to od čtyř let. Každý rok. Od jara do podzimu, od východu do západu slunce a i potom. Už nemám v životě jiný zájem než sběr. Sběr, který mě přivedl k všelijakým situacím, lidem a událostem, a pak to celé zkomplikoval. Sběr, který začaroval můj nepatrný, obyčejný život k nepoznání. Dával mu smysl a pak ho zase bral, obracel naruby a tišil v nejhorších okamžicích. Můj milovaný sběr léčivých bylin.“

Z tejto knihy sa dozviete  všeličo o prasličke, ľubovníku, rebríčku či hluchavke.  A keď ju dočítate, zrejme ešte dlho budete cítiť vôňu lipy a myslieť na Anninu maniakálnu vášeň s akou ju zbierala. A tiež sa môže stať, že ráno stojac na zastávke autobusu sa budete obzerať, či listy púpavy rastúce obďaleč sú už dostatočne veľké.

 

Prečítajte si aj Kam s knihami, pre ktoré už nemáte v knižnici miesto?

 

Ženy v meste