Za kŕmenie holubov je vo Viedni pokuta 36 eur. Ochrancovia hovoria o vyhladzovaní zvierat

 

VIEDEŇ, BRATISLAVA. Brigitte Martzaková holuby obdivuje. „Sú to veľmi inteligentné vtáky so sociálnym správaním,“ opisuje pre rakúsky denník Kurier. Hnevá sa, keď hovorí o opatrení viedenskej radnice, zakázať kŕmenie holubov.

Od minulého roka platí, že kto holuby kŕmi, riskuje pokutu 36 eur. Radnica kampaň uviedla heslom: Ak kŕmite holuby, kŕmite potkany.

 

Kampaň mesta Viedeň proti kŕmeniu.   Foto – wien.gov.at

 

Vyhladia zvieratá

 „Je to škandál. Mesto Viedeň chce vyhladiť zvieratá,“ hovorí šéfka združenia Event&Platform proti utrpeniu zvierat.

Súhlasí s ňou aj Hans Lutsch z organizácie ARGE Stadtauben, ktorá chráni holuby v Salzburgu. „Ak nebudete kŕmiť vtáky, vedome ich vystavujete smrti hladom,“ hovorí.

Vo Viedni žije odhadom 150-tisíc holubov. Okrem toho, že prenášajú baktérie, ničí ich trus fasády budov a pamätníkov.

Viedenská verejná doprava musela dať minulý rok milión eur na obnovu stanice Floridsdorf, kde ľudia roky kŕmia holuby. Tie sa tam usídlili vo veľkom. Znečistili to tam trusom, perím, ale aj uhynutými telami vtákov. Odpratať to bolo náročné.  

 

Holuby vo Viedni.   Foto – wikimedia.org

 

Viedenčania sú za pokuty

Myslia si to aj Viedenčania. Podľa prieskumu, ktorý si dala spraviť radnica, si 87 percent Viedenčanov myslí, že holubí trus ničí múry a pamiatky, podľa 86 percent je pre holubí trus v meste „všetko špinavé“ a 76 percent vníma holubov ako hygienický riziko. Aj preto sa 66 percent vyslovila za zákaz kŕmenia.

Christian Fellner, expert na holubov z kancelárie viedenskej ombudsmanky na ochranu zvierat, hovorí, že kŕmenie holubom škodí: „Je nevhodné kŕmiť holuby zvyškami ľudskej stravy. Viac im to škodí ako pomáha. Zvyšky navyše jedál lákajú potkany,“ povedal.

Hans Lutsch oponuje, že podobný zákaz Salzburgu nepomohol a počet holubov sa po zákaze kŕmenia neznížil. „Čím vyšší je úbytok holubov, tým rýchlejšia je ich reprodukčná schopnosť,“ povedal pre ORF. Zákaz kŕmenia holubov tak môže byť nakoniec kontraproduktívny.

Ochrancovia chcú opatrenie napadnúť a dohodnúť sa s mestom, aby kŕmenie povolil na vyhradených zónach. „Mimo mesta by bolo dosť miesta pre vtáky,“ dodáva Brigitte Martzaková.