ŽENYv meste
Vzťah s vojnovým zločincom Goebbelsom zničil život Líde Baarovej i jej rodine

Vzťah s vojnovým zločincom Goebbelsom zničil život Líde Baarovej i jej rodine

Lída Baarová má pravdu, keď hovorí, že sa škaredo zaplietla do dejín. Jej krásu i talent si všimlo priveľa vplyvných mužov v ére nacizmu i komunizmu. Zničilo to ju, aj jej rodinu.

Redakcia Žien v meste · 17. januára 2016 · 3 min čítania

Reklama

PRAHA, BRATISLAVA. Často opakovala, že mohla byť ako Marlene Dietrichová, ktorá sa stala svetoznámou, keď sa ako prvá nemecká herečka dostala do Hollywoodu. Lída Baarová sa prvou československou hviezdou vo svete nestala, pretože ponuku filmového Hollywoodu v roku 1937 odmietla.

 

Herečka Lída Baarová.

 

Bola som opitá slávou

„Bola som pochabá, hlúpa a opitá slávou. Proti svojej vôli som sa vlastne škaredo zaplietla do dejín a strašne kruto som za to zaplatila“, povedala niekoľko mesiacov pred smrťou v roku 2000. Kým Marlene Dietrichová odmietla ako slávna herečka nacistov podporovať a pridala sa na stranu Američanov, Lída Baarová si zvolila spoločnosť nacistického ministra propagandy a osvety Josepha Goebbelsa i samotného nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Výpravná historická dráma o vzťahu Lídy Baarovej s Josephom Goebbelsom má dnes v Bratislave slávnostnú premiéru, na ktorú príde aj predstaviteľka hlavnej úlohy, herečka Táňa Pauhofová. Do kín sa film dostane 21. januára. Príbeh podľa skutočného príbehu, ktorého sa ujal scenárista Ivan Hubač a režisér Filip Renč, si podľa českého denníka MF Dnes objednalo 180 českých kín, čo je viac ako v prípade bondovky Spectre. V marci film uvedú aj rakúske kiná, keďže úlohu Josepha Goeggelsa stvárnil populárny rakúsky herec Karl Markovics, známy ako Stockinger zo seriálu Komisár Rex.

Reklama

 

Lídu Baarovú zahrala v rovnomennom filme herečka Táňa Pauhofová. 

 

Priveľa vplyvných mužov

Lída Baarová má pravdu, keď hovorí, že sa škaredo zaplietla do dejín. Jej krásu i talent si všimlo priveľa vplyvných mužov v ére nacizmu i komunizmu. Zničilo to ju, aj jej rodinu. Prišla o priazeň Hitlerovho Nemecka a sledovalo ju gestapo, neskôr je zavrhlo rodné Československa a po druhej svetovej vojne strávila rok a pol vo väzení na pražskom Pankráci. Vlastizradu, kolaboráciu s nacistami ani inú vinu jej súdy neodkázali, ale verejná mienka ju zatratila oveľa skôr.

 „Poviem vám niečo, čo sa mnohým ľuďom nebude páčiť: Joseph Goebbels, diablov námestník, nebol v roku 1935 nacistickým zločincom. To bola doba, keď Hitlera i Goebbelsa prijímali diplomati z rôznych európskych krajín. To ešte nebol Goebbels, ktorý v roku 1943 vyhlásil totálnu vojnu alebo kričal v rámci krištáľovej noci. Lída Baarová ublížila sebe i svojej rodine svojou naivitou a sebastrednosťou. Bola to žena, ktorá túžila po sláve za každú cenu,“ povedal pre Českú televíziu novinár Stanislav Motl, ktorý sa s Baarovou niekoľkokrát stretol v rakúskom Salzburgu, kde ku koncu života žila.

 

Reklama

Lída Baarová.

 

Najkrajšia žena Európy

Film Lída Baarová zachytáva obdobie, keď úspešnú českú mladú herečku v roku 1934 pozvú do filmových ateliérov Babelsberg v Berlíne, ktoré sú považované za európsky Hollywood. Dostane úlohu exotickej krásky vo filme Barcarole a očarí nielen publikum. Noviny z nej urobia najkrajšiu ženu Európy a dostáva sa do najlepšej spoločnosti. Celý jej ďalší život ovplyvní vzťah s Goebbelsom, s ktorým sa zoznámila na olympiáde v Berlíne v roku 1936, keď mal vplyvný minister 38 rokov. Verejný vzťah ukončí samotný Adolf Hitler, ktorý na naliehanie Goebbelsovej manželky zakáže Baarovej natáčať v Nemecku. Nakoniec ju vyhostia aj z Nemecka. Neprijmú ju ani doma, kde ju berú ako zradkyňu.

 

 

Táňa Pauhofová ako Baarová a rakúsky herec Karl Markovics ako Goebbels.

 

Synovec komunistického ministra

Po vojne strávi slávna herečka rok a pol vo väzení na Pankráci. Vzťah s Goebbelsom zničil ju, aj jej rodinu. Mama v roku 1945 dostala pri výsluchu mŕtvicu, mladšia sestra Zorka Janů, tiež herečka neuniesla tlak na rodinu a spáchala samovraždu.

Z väzenia ju nakoniec dostal ďalší jej zamilovaný nápadník, bábkoherec Jan Kopecký, ktorý bol synovcom komunistického ministra informácií Václava Kopeckého. V roku 1947 sa za Kopeckého vydala a neskôr spolu emigrovali do Rakúska.

Baarová, ktorá ovládala niekoľko jazykov, ešte v cudzine dostala úlohy v divadle i vo filme. V roku 1953 si zahrala v Darmošľapoch režiséra Federica Felliniho, ale slávu predvojnových rokov už nikdy nezažila. Zomrela opustená v Salzburgu ako 86-ročná.

 

 

Prečítajte si aj Najviac nominácii na Oscara má film REVENANT Zmŕtvychvstanie s Leonardon DiCapriom

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026