ŽENYv meste
Vedkyňa Eunice Newton Footeová ako prvá poukázala na skleníkový efekt

Vedkyňa Eunice Newton Footeová ako prvá poukázala na skleníkový efekt

Vedkyňa Eunice Newton Footeová opísala klimatické zmeny o tri roky skôr než fyzik John Tyndall. Jej prácu 100 rokov ignorovali aj preto, že bola žena.

Redakcia Žien v meste · 17. júla 2023 · 3 min čítania

Reklama

Prišla na prelomový objav, ktorým predbehla dobu, ale uznania sa nedočkala, pretože bola žena. Americká vedkyňa, vynálezkyňa a bojovníčka za práva žien Eunice Newton Footeová ako prvá poukázala na skleníkový efekt.

Footeová prišla na skleníkový efekt

Bola prvou vedkyňou, ktorá dospela k záveru, že niektoré plyny sa zahrievajú, keď sú vystavené slnečnému žiareniu, a že zvyšujúce sa hladiny oxidu uhličitého (CO2) by zmenili teplotu atmosféry a mohli ovplyvniť klímu.

„Atmosféra tohto plynu [t.j. oxid uhličitý] by spôsobil našej Zemi vysokú teplotu,“ uviedla Footeová vo svojom dvojstranovom článku v roku 1856. Článok bol zverejnený v The American Journal of Science and Arts, odbornom časopise, ktorý vychádzal od roku 1818. Až počas digitalizácie obsahu v roku 2010 sa opis Footeovej znovu našiel. Bola to prvá známa publikácia vo vedeckom časopise od Američanky z oblasti fyziky.

V časoch, keď bola veda výhradne mužskou disciplínou, nemohla tento svoj objav odprezentovať a tak to za ňu urobil muž – na konferencii Americkej asociácie pre pokrok vedy jej prácu predstavil Joseph Henry zo Smithsonovho inštitútu.

Prvenstvo za opis skleníkového efektu sa dlho pripisovalo írskemu fyzikovi Johnovi Tyndallovi. Člen Kráľovskej spoločnosti sa však plynmi v ovzduší zaoberal skôr okrajovo. Zameriaval sa na popis javu diamagnetizmu a na procesy sálania v atmosfére narazil až počas štúdia premeny ľadovcov.

Od roku 1859 publikoval sériu štúdií zameraných na spôsob, akým niektoré plyny vrátane oxidu uhličitého, zadržujú teplo v atmosfére Zeme. Jeho závery sú dnes považované za počiatok celej teórie o globálnom otepľovaní a klimatických zmenách.

Prvé články o fyzike od ženy

Jediným problémom je, že tri roky pred Tyndallom prišla s rovnakými závermi práve Eunice Footeová.

Reklama

“Bola jednou z prvých, ktorá vystopovala skleníkový efekt, experimentovala so sklenenými trubicami, aby napodobnila vyššie koncentrácie a účinky vodnej pary a oxidu uhličitého na zvýšenie teploty. Dnes sa to môže zdať jednoduché – najmä vzhľadom na nástroje a technológie, ktoré dnes máme – ale hypotéza, že zvýšené hladiny oxidu uhličitého v zemskej atmosfére by mohli spôsobiť zvýšené teploty, bola bystrá a prelomová,” povedala o Footeovej Eleni Dovrou z Inštitútu Maxa Plancka pre chémiu.

V roku 1857 publikovala druhý článok o statickej elektrine v atmosférických plynoch. Keďže nebola členkou Americkej asociácie pre pokrok vedy, oba jej články prečítali na výročných konferenciách organizácie muži – boli to jediné články v oblasti fyziky, ktoré do roku 1889 napísala americká žena. Footeová pokračovala v patentovaní niekoľkých vynálezov.

In 1856, Eunice Newton Foote made the link between rising CO2 levels and future climate change. But her name and her discovery were (almost) lost to history…https://t.co/yRdscHIHOB pic.twitter.com/VDtjNpAhyh

— BBC Ideas (@bbcideas) July 17, 2023

Footeová sa narodila 17. júla 1819 v Connecticute a vyrastala v New Yorku v období dôležitých spoločenských a politických hnutí ako bolo zrušenie otroctva, boj proti alkoholizmu či práva žien. Od 17 do 19 rokov navštevovala Troy Female Seminary a Rensselaer School, kde získala široké vzdelanie vo vedeckej teórii a praxi.

Bola tiež členkou prípravnej komisie prvého dohovoru o právach žien v roku 1848. Ako vedkyňa sa zameriavala na svoju výskumnú prácu, no svoje skúsenosti využila aj pri kampani za rovnosť medzi mužmi a ženami a za právo voliť ako základné právo.

Footevá zomrela  30. septembra 1888. Jej výskum bol ignorovaný 100 rokov, kým ho znovu neobjavili akademičky. V roku 2022 Americká geofyzikálna únia zaviedla na jej počesť medailu Eunice Newton Footeovej, aby ocenila jej vynikajúci vedecký výskum.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026