ŽENYv meste
Valašsko – kraj boha Radegasta

Valašsko – kraj boha Radegasta

Vybrali sme sa kúsok za hranice na východnú Moravu do regiónu Valašska, aby sme sa na vlastné oči pokochali znovuzrodenou ikonickou stavbou slávneho Slováka. K jej obnove prispela aj jedna z najúspešnejších verejných zbierok na obnovu pamiatky na území Česka.

Redakcia Žien v meste · 25. augusta 2020 · 6 min čítania

Reklama

Tak ako mytologický vták Fénix, aj drevená secesná reštaurácia Libušín vstala z popola. A to doslova. V noci z 2. na 3. marca 2014 zachvátil jeden zo symbolov a dominánt beskydských Pusteven mohutný požiar, ktorý túto stavbu známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča úplne zničil.

Krátko po požiari sa však rozhodlo, že Libušín bude obnovený formou vedeckej rekonštrukcie, a to tak ako v dobách jeho architekta. K obnove prispela aj jedna z najúspešnejších verejných zbierok na obnovu pamiatky na území Česka, pri ktorej sa podarilo vyzbierať až 11 miliónov českých korún.

Celá obnova Libušína vyšla na úctyhodných 117,5 milióna, ale výsledok stojí za to. Stavba dnes vyzerá presne tak ako v roku 1925, keď bol celý komplex oboch Jurkovičových stavieb Libušín a Maměnka z rokov 1897 – 1899 dostavaný v slohu ľudovej secesie. Libušín bol pôvodne reštauráciou pomenovanou podľa českej kňažnej Libuše a susedná Maměnka nocľahárňou.

Prečítajte si

Ako vychovať šťastné dieťa? Vezmite ho na dovolenku!

Pri rekonštrukcii sa skĺbili tradičné technológie opracovania dreva s modernými. Do stavby bol nainštalovaný aj samohasiaci systém, ktorý by mal uhasiť prípadný požiar ešte pred príchodom hasičov. Nič z týchto moderných výdobytkov však nenarušilo autenticitu interiéru stavby.

Popri Libušíne opravili aj vonkajší plášť Maměnky, a tak sa obe stavby skvejú novotou. Národné múzeum v prírode pripravilo do konca augusta ako prejav vďaky všetkým, ktorí sa podieľali na obnove, bezplatné komentované prehliadky, počas ktorých môžete obdivovať farebnosť jedálne, krásne lustre, drevený príborník, keramické kachle, maľby, ale aj poučné nápisy na stenách.

Od októbra by mal Libušín už slúžiť svojej pôvodnej funkcii. Je už vybraný nový nájomca, ktorý tu otvorí reštauráciu s tradičnou regionálnou kuchyňou, tak aby zapadla do konceptu areálu. Takže sa môžete tešiť aj na valašskú kyselicu či typický koláč – frgál.

Reklama

Stezka Valaška a Radegast

Pustevny však ponúkajú okrem Jurkovičových stavieb aj ďalšie atraktivity. Dopriať si tu môžete zážitok v korunách stromov, na ktorý len tak ľahko nezabudnete. Stezka Valaška – tak sa volá beskydský panoramatický chodník korunami stromov s množstvom atrakcií, ktorého súčasťou je aj sklenená vyhliadková plošina. Touto atrakciou sa zavďačíte aj vašim ratolestiam.

Deti si užijú aj vonkajšiu expozíciu pieskových sôch, ktorá je nainštalovaná kúsok od chodníka. Približne 20 minút odtiaľto sa nachádza aj slávna socha Radegasta, pohanského boha slnka, hojnosti a úrody, alebo sa zastaviť u najvyššie položenej cirkevnej stavbe v Česku – Kaplnke sv. Cyrila a Metoda na Radhošti. 

Bystřice pod Hostýnem – mesto ohýbaného nábytku

S prácou Dušana Jurkoviča sa stretnete aj na Svätom Hostýne, po Velehrade druhom najnavštevovanejšom pútnickom mieste na Morave. Jurkovič tu navrhol krížovú cestu, ktorá vychádza z tradície valašských ľudových stavieb. Výstavba prebehla v rokoch 1904 – 1933 a o výmaľbu jednotlivých zastávok sa pričinil Joža Úprka a Jano Köhler.

Krížová cesta architekta Jurkoviča vo Svatom Hostýne.   Foto – Pavol Urbánek

Pod Hostýnom sa zrodila aj slávna „tonetka“, jeden z najúspešnejších kusov nábytku vôbec. Ikonická stolička zakladateľa továrne ohýbaného nábytku preslávila po celom svete.

Za vznikom tohto slávneho kusu nábytku stojí stolár nemeckého pôvodu Michael Thonet. Technikou ohýbania nábytku sa začal zaoberať v 30. rokoch 19. storočia, keď sa zrodila najslávnejšia stolička, z ktorej bolo dodnes v továrni TON (továreň na ohýbaný nábytok) v Bystřici pod Hostýnem vyrobených niekoľko miliónov kusov.

Reklama

Prečítajte si

Hrady, zámky, jahody – to sú Východné Čechy

Nesie označenie Model číslo 14. Zaujala svojou ľahkosťou a jednoduchým designom. Tým, že sa výroba spriemyselnila, stal sa Thonetov  nábytok lacný a dostupný širokým masám. Mesto na úpätí Hostýnskych vrchov si vybral z dôvodu dostatku kvalitnej suroviny a šikovnej pracovnej sily.

Dnes je firma TON akciovou spoločnosťou s českým majiteľom a má zhruba 620 zamestnancov. Buď vám tu vyrobia unikát, aký nebude mať nik iný, no dokázali uspokojiť aj obriu zákazku medzinárodnej siete kaviarní, ktorej dodali tisícky stoličiek do jej prevádzok po celom svete.

Ikonická stolička z ohýbaného dreva.  Foto – TON Bystřice pod Hostýnem

Pri prehliadke závodu vám sprievodcovia ukážu celý výrobný proces ohýbaného nábytku. Celý kumšt spočíva v ohýbaní dreva pomocou horúcej pary, ktorá umožňuje vyrobiť trebárs zadné nohy či krivky operadla z jedného kusu dreva. Proces výroby sa zmenil za celé obdobie výroby len čiastočne.

Ručnú prácu už v niektorých prevádzkach nahradili moderné stroje. Samotný proces ohýbania nábytku majú však stále pevne v rukách ohýbači, rovnako ako v čase, keď sa zrodila ikonická tonetka.

Šikovný ohýbač za pracovnú zmenu zvládne ohnúť zhruba 200 kusov dreveného polotovaru. Ak budete mať šťastie, dovolia vám si tento náročný grif aj vyskúšať. Súčasťou výrobného areálu je aj Vila Tonet, kde je dnes showroom s vystavenými stoličkami, na ktorých výrobe spolupracujú dizajnéri z Česka i zo sveta. V budove plánujú zriadiť aj múzeum tohto nábytku.

Židovský Holešov

Neďaleko Bystřice pod Hostýnem sa nachádza ďalšie zaujímavé miesto, spojené predovšetkým so židovskou kultúrou.  V Holešove žila v minulosti jedna z najväčších židovských komunít na Morave. Tú počas 2. svetovej vojny zlikvidovali nacisti, ktorí Židov odvliekli do koncentračných táborov a tam drvivú väčšinu zavraždili. V meste sa zachovalo torzo židovských pamiatok.

Najvýznamnejšou je vzácna Šachova synagóga s unikátnou ľudovou výzdobou a židovský cintorín s vyše 1 500 náhrobkami.  Dôvodom, prečo do tohto malého meste prúdia židia z Izraela, USA, Veľkej Británie či Belgicka, nie je len historická synagóga, ale osoba Šabtaja Kohena Šacha, ktorý tu v 17. storočí  pôsobil ako rabín a podľa ktorého táto synagóga nesie svoje meno.

Skupinky ortodoxných židov, ktoré navštevujú európske hroby učených a uznávaných rabínov (cadikov),  cestujú od Bratislavy (hrob rabína Chatama Sofera) cez Krakov až do  Holešova, kde sa modlia.

Hrob rabína Šacha. Foto – Pavol Urbánek

Rabín Šach sa radí medzi 20 najvýznamnejších židovských učencov a jeho význam prekračuje aj slávu pražského rabína Löwa. Šachove práce venované predovšetkým židovskému právu sú totiž zásadnejšie. Viaceré jeho diela sú vystavené v Šachovom pamätníku na druhom poschodí synagógy.

Okrem hrobu tohto významného učenca uvidíte na tunajšom historickom židovskom cintoríne napríklad aj hroby rodičov Rudolfa Jelínka, ktorého meno dodnes nesie svetoznáma pálenica vo Vizoviciach.

Holešovský zámok

Po návšteve židovských pamiatok vám odporúčame navštíviť aj tunajší barokový zámok s jedinečným parkom. Cestou do zámockého areálu môžete nazrieť do zámockej Zemanovej  kováčskej dielne z polovice 16. storočia, kde je otvorená expozícia Malého múzea kováčstva. Samotný zámok je pomerne monumentálnou štvorkrídlovou dvojposchodovou budovou s vnútorným arkádovým nádvorím, kde sa prelínajú slohy neskorej renesancie a raného baroka.

Interiér zámku Holešov. Foto: Pavol Urbánek

Zámok vznikol na mieste stredovekej pevnosti niekedy po roku 1650 a obklopuje ho rozsiahly francúzsky park so systémom vodných kanálov v tvare Neptúnovho trojzubca s minihvezdárňou v Ružovej záhrade. Z pôvodného interiéru sa toho veľa nezachovalo, mesto Holešov zdevastovaný zámok odkúpilo v roku 2005 a odvtedy ho rekonštruuje.

Konajú sa tu zaujímavé výstavy a kultúrne podujatia.  Počas prázdnin tu môžeme vidieť napríklad výstavu ilustrátora Vojtěcha Kubaštu, ktorý vymyslel koncept priestorových kníh. Tie sú veľmi obľúbené najmä u detí. 

Kde sa pivo varí, tam sa dobre darí

Po celodennom maratóne za pamiatkami a pozoruhodnosťami Valašska dobre padne naložiť sa do piva. V Pivných kúpeľoch v pivovare v Rožnove pod Radhoštěm zrelaxujete v drevených vaniach, ponorení do pivnej mladiny obsahujúcej pivovarské kvasnice, ktoré sú bohaté na vitamín B a množstvo ďalších prospešných minerálnych látok. 

K tomu vás čaká široká ponuka masáží, pričom počas celej procedúry budete zásobovaní dobre vychladeným tunajším pivkom. Hold, zemský ráj, to na pohled.

 

Viac o zaujímavostiach regiónu Valašska a východnej Moravy sa dozviete na www.kudyznudy.czwww.vychodni-morava.cz.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026