Unikol dokument z Najvyššieho súdu, podľa ktorého ženy stratia právo na interrupciu

Tisíce ľudí v utorok večer v New Yorku protestovali proti zverejnenému návrhu stanoviska Najvyššieho súdu USA o zrušení verdiktu v prípade Roe verzus Wade z roku 1973, ktorý garantuje právo žien na interrupcie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Dav protestujúcich sa zhromaždil pred budovou súdu na Dolnom Manhattane a mával tabuľami s nápismi „Moje telo, moja voľba“, „Som žena, nie maternica“, „Legalizujte potraty“ alebo „Budem mať menej práv, než moja mama“.

Uniknutý dokument vyvoláva obavy

„Nejde len o otázku reprodukčných práv. Ide aj o otázku rasovej a ekonomickej spravodlivosti,“ uviedla jedna z protestujúcich Lauren Workmanová. Domnieva sa totiž, že zákaz potratov ovplyvní najmä ženy zo sociálne slabších pomerov a príslušníčky menšín s inou farbou pleti.

Protestujúcich podporila aj newyorská generálna prokurátorka Letitia Jamesová. Guvernérka New Yorku Kathy Hochulová ešte predtým uviedla, že právo na interrupcie bude v tomto štáte chránené, pripomína AFP. „Každý, kto potrebuje podstúpiť interrupciu, je u nás vítaný. Potraty budú v štáte New York vždy bezpečné a dostupné,“ uviedla Hochulová v príspevku na Twitteri.

Podľa dokumentu, ktorý unikol z Najvyššieho súdu USA, by milióny amerických žien mohli čoskoro stratiť svoje zákonné právo na potrat. Dokument, ktorý zverejnil portál Politico, naznačuje, že Najvyšší súd krajiny je pripravený zrušiť platnosť svojho historického rozhodnutia z roku 1973, ktoré celoštátne legalizovalo potraty.

Súd v tomto prípade známom ako „Roe verzus Wade“ garantoval právo žien na interrupcie. Prípad sa minulý rok dostal na Najvyšší súdu, pretože štát Mississippi žiada jeho zrušenie.

Čo je prípad „Roe verzus Wade“

Roe verzus Wade je jeden z najznámejších sporov pred Najvyšším súdom USA, ktorý uznal právo na interrupciu v Spojených štátoch amerických.

V roku 1969 napadla 25-ročná slobodná žena Norma McCorveyová pod pseudonymom „Jane Roe“ trestné zákony o potratoch v Texase. V tom čase boli interrupcie štátom zakázané ako protiústavné, okrem prípadov, keď bol ohrozený život matky.

Norma L. McCorveyová bola slobodná, tretíkrát tehotná žena, usilujúca o potrat. Argumentovala, že počala počas znásilnenia a dovolávala sa práva na potrat z dôvodu uplatnenia 14. dodatku Ústavy USA. Texaský súd danú žiadosť, že na základe článku 1196, ktorý povoľoval interrupciu iba za účelom ochrany života matky, potvrdil.

Prípad bol zamietnutý a McCorveyová bola nútená porodiť. Spor Jane Roe sa následne dostal pred Najvyšší súd, ktorý 22. januára 1973 pomerom 7:2 rozhodol, že texasky zákon porušil ústavu v zmysle dodatku 14 a týmto rozhodnutím zahrnul interrupcie do výkladu práva na súkromie. Daný spor je dodnes platným precedensom napriek niektorým úpravám a dodatkom.

Trimestrový systém potratov

Prípad Roe v. Wade vytvoril „trimesterový“ systém, ktorý:

• dáva americkým ženám absolútne právo na potrat v prvom trimestri tehotenstva
• umožňuje určité vládne zásahy v druhom trimestri tehotenstva
• vyhlasuje, že štáty môžu obmedziť alebo zakázať potraty v poslednom trimestri, keď plod dokáže prežiť mimo maternice

Roe v. Wade tiež stanovil, že v poslednom trimestri môže žena podstúpiť interrupciu napriek akémukoľvek zákonnému zákazu iba vtedy, ak lekári potvrdia, že je to nevyhnutné na záchranu jej života alebo zdravia.

Očakáva sa vlna zákazov

V prípade zrušenia tohto rozhodnutia z roku 1973 budú o interrupciách rozhodovať legislatívne orgány v jednotlivých amerických štátoch. Očakáva sa, že viac ako polovica z nich tieto zákroky zakáže, prípadne obmedzí, dodáva AFP. Sudcovia Najvyššieho súdu vydajú rozsudok pravdepodobne koncom júna alebo začiatkom júla.

Ako uvádza BBC, trinásť štátov už prijalo takzvané spúšťacie zákony, ktoré automaticky zakážu potraty, ak bude Roe toto leto prehlasovaný. Viacerí iní by pravdepodobne prijali zákony rýchlo. Vlna zákazov sa očakáva najmä v štátoch ovládaných republikánmi.

Podľa výskumu organizácie Planned Parenthood, zdravotníckej organizácie, ktorá poskytuje umelé prerušenie tehotenstva, by potom asi 36 miliónov žien mohlo stratiť prístup k potratom, píše BBC.