Týraným ženám pomôže bezplatná linka, ktorá funguje nepretržite

BRATISLAVA. Vulgárne nadávky, hrozby, urážky, opovrhovanie. Pasáže z telefonickej nahrávky medzi poslancom SMER-u Vladimírom Jánošom a jeho manželkou Ivetou, ktorú mal týrať, sa ani nedajú uverejniť.

Dašu Malíkovú však nešokovali. Za takmer 6 rokov, čo pracuje s týranými ženami, riešila podobné aj oveľa drastickejšie prípady.

„Hovorila som so ženami, na ktoré mierili muži zbraňou pred deťmi alebo so zbitými ženami, po ktorých utierali deti krv. Avšak násilie, ktoré sa deje najčastejšie a je rovnako ničivé, je psychické násilie, emocionálne zneužívanie a ďalšie druhy násilia, ktoré nezanechávajú viditeľné stopy,“ hovorí pre náš web. Každý násilník má svoj vlastný scenár. Účel zostáva rovnaký – získať a udržať vo vzťahu moc a kontrolu a prinútiť ženu k absolútnej poslušnosti.

 

Skutočne je ťažké vidieť čiernu a modrú? Jedna zo 6 žien je obeťou zneužívania. Zastavte násilie páchané na ženách. pic.twitter.com/3vfwL1b2xp

— GuerrillaTips (@GuerrillaTips) March 9, 2015

 

Nahrávka je dôležitý dôkaz

„Muži, ktorí sa voči partnerkám a bývalým partnerkám správajú násilne, urobia všetko preto, aby udržali svoj verejný obraz čistý,“ hovorí Daša Malíková. Prvou stratégiou každého páchateľa je podľa nej postarať sa o svoju beztrestnosť prehodením role obete a páchateľa. Zo ženy teda urobia vinníka toho, čo sa deje a seba postavia do role obete.

Druhou najčastejšou stratégiou je spochybnenie dôveryhodnosti ženy, ktorá násilie zverejnila, ako aj všetkých, ktorí sa postavia na jej stranu. Pritom je úplne jedno, či ide o rodinu, priateľov alebo profesionálov. „Nahrávka prebiehajúceho násilia – fyzického, psychického, vyhrážania sa a pod. je pre ženu často jedinou cestou ako dokázať, aký je skutočný stav a obraz násilníka za zatvorenými dverami. Záleží na príslušných inštitúciách, či takúto nahrávku uznajú ako dôkaz. V prípade pani Jánošovej sa ukázalo, že polícia a prokuratúra môžu prijať nahrávku ako dôkaz násilia a ohrozenia ženy,“ hovorí Daša Malíková.

Najdôležitejšie však podľa nej je, začať o tom hovoriť. „Násilný muž vynakladá veľa úsilia, aby svoje správanie a to, čo sa doma deje, utajil. A ženu aj prostredníctvom zastrašovania a vyhrážania sa núti, aby o násilí s nikým a nikde nehovorila ,“ dodáva.

 

 

Takmer každá štvrtá žena

Kauze poslanca Jánoša sa médiá venujú vo veľkom. Väčšina prípadov domáceho násilia ostáva utajená.

Podľa najnovšieho výskumu Európskej agentúry pre základné práva  na Slovensku zažije zo strany intímneho partnera  fyzické alebo sexuálne násilie 23 percent žien. Psychické poškodzovanie vo forme znevažovania, vyhrážania, neúmernej kontroly, zastrašovania a izolácie zažilo 47 percent žien, ktoré mali počas svojho dospelého života partnera.

Rozchodom, či rozvodom sa to pre mnoho žien nekončí, pretože zo strany bývalého partnera prenasledovanie či snaha o získanie opätovnej kontroly nad ženou a deťmi môžu pokračovať.  

 

Národná linka 

Od februára im má pomôcť Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorú zriadil Inštitút pre výskum práce a rodiny v rámci národného projektu  Prevencia a  elimináciu násilia na ženách. Vznikol vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci  Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Linka je len jednou súčasťou integrovaného systému pomoci, ktorý by sa mal postupne zavádzať.

 

Národná linka 080 212 212

 

Daša Malíková je teraz vedúcou Národnej linky, ktorá je prvá svojho druhu na Slovensku a v Európskej únii má takúto linku len deväť štátov. Linka je bezplatná, dostupná 24 hodín 7 dní v týždni a je anonymná. „Najviac nám záleží na tom, aby sa ženy cítili bezpečne, keď sa na nás obrátia,“ hovorí Dáša Malíková. Aj preto na bezplatnej linke nepracujú muži, ale len ženy, špeciálne vyškolené poradkyne.

„Niektoré rozhovory so ženami na našej linke trvajú aj hodinu alebo hodinu a pol. Snažíme sa ženu podporiť a posilniť ju. Zároveň poskytujeme krízovú pomoc v situáciách ohrozenia a rizika násilia. Taktiež poskytujeme všetky relevantné informácie, aby sa žena dokázala sama rozhodnúť, ako bude svoju situáciu riešiť. Ona sama vie najlepšie, čo môže od agresívneho muža očakávať. Nikto nepozná jej situáciu lepšie,“ hovorí Malíková.

 

Violence against women most often occurs at the hands of intimate partners. #NoCeilings pic.twitter.com/g203T2zEXr http://t.co/66l7oolfTZ

— Clinton Foundation (@ClintonFdn) March 11, 2015

 

Na Národnej linke pre ženy pomôžu volajúcim ženám zorientovať sa, kde nájdu bezpečné ubytovanie a ďalšiu pomoc. Sú v kontakte s poradenskými centrami a zariadeniami, ktoré poskytujú ženám a deťom s problémom násilia ubytovanie. Poradia aj ľuďom, ktorí ohrozovanú ženu poznajú, ale nevedia, ako by jej pomohli tak, aby ju neohrozili.

Národná linka 080 212 212

 

Experti, ktorí s týranými ženami dlhodobo pracujú oceňujú odvahu žien, ktoré násilie zverejnia. „Zároveň dúfa, že keď tento najťažší krok spraví, že sa okolie, verejnosť a inštitúcie postavia na jej stranu,“ hovorí Dáša Malíková. Prípad exposlanca Jánoša ukázal, že systém obete nechráni.

„Prepustenie pána Jánoša na kauciu považujem za výsmech  a ohrozenie pani Jánošovej, ako aj opätovné potvrdenie pre iné ženy s podobným problémom, že súdy nekonajú  rázne a v záujme ohrozených obetí,“ hovorí pre náš web Barbora Holubová, z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorá je odbornou garantkou Národného projektu Prevencie a eliminácie násilia na ženách.

Sudkyňa  pristúpením na kauciu a stíhanie podozrivého na slobode podľa Holubovej vôbec neprihliadala na verejný záujem, že štát má zabezpečiť dostatočne účinné mechanizmy, ani na ochranu obetí.

„V podstate legitimizuje  dlhoročné násilné správanie  a hovorí, že stačí prisľúbiť  riadny život a slušné správanie a môžem  ostať na slobode a získať čas na akékoľvek stratégie.  Doterajšie  poznatky a skúsenosti ukazujú, že práve  podanie žaloby či podnetu zo strany ženy, snaha o vymanenie sa z násilného vzťahu, ale zároveň  neadekvátne rozhodnutia kompetentných orgánov môžu spôsobiť  re-traumatizáciu obete a zvýšenie pravdepodobnosti fatálneho napadnutia,“ dodáva Holubová.