ŽENYv meste
Traja mladíci s kliešťami oslobodili z vlaku smrti väzňov. Bol to jediný pokus v západnej Európe

Traja mladíci s kliešťami oslobodili z vlaku smrti väzňov. Bol to jediný pokus v západnej Európe

Riskantnú akciu viedol odvážny 25-ročný mladík Youra Livschitz, na slobodu sa tak dostalo 120 ľudí. Youra Livschitz to neprežil, gestapo ho zatklo a popravilo. Dnes po troch hrdinoch pomenovali v Bruseli tri cesty.

Redakcia Žien v meste · 27. januára 2023 · 3 min čítania

Reklama

Dňa 19. apríla 1943 opúšťa kasárne Dossin v belgickom meste Mechelen deportačný konvoj s 1 631 židovskými deportovanými, cieľ cesty je uvedený ako neznámy. Je to v poradí dvadsiaty vypravený konvoj z Belgicka do Osvienčimu. Nápad zastaviť ho bol hnutím za oslobodenie (Front de l’Indépendance) zamietnutý ako príliš riskantný.

Napriek tomu sa člen odboja, 25-ročný mladík ukrajinského pôvodu Youra Livschitz rozhodol, že sa o to pokúsi.

Židovský lekár Youra odvážne vzdoruje

Youra vyrastá v Belgicku spolu so svojím bratom a mamou Rachel Livschitz. V čase vypuknutia vojny študuje medicínu na Slobodnej univerzite v Bruseli (Université Libre de Bruxelles). V novembri 1941 sa univerzita rozhodne zatvoriť dvere pred okupantami a tak Youra obhajuje získanie lekárskeho titulu mimo akademickej pôdy pred porotou zloženou z profesorov pochádzajúcich z celej krajiny.

Ako lekár pôsobí krátko, už v júni 1942 nemecký výnos zakazuje židovským lekárom vykonávať prax. Mladý muž neváha a pripája sa na stranu odboja. Tí, ktorým sa podarilo utiecť z nacistických táborov,  podávali nové a nové svedectvá o hrôzach, ktoré videli a zažili. Youra Livschitz sa snaží svet varovať, hovorí plynulo francúzsky, rusky, nemecky a anglicky a tak prekladá správy a prepisuje ich pre Rádio Moskva.

Youra Livschitz.  Foto – belgiumwwii.be

V decembri 1942 údajne podal správu, že nacistický projekt plánuje totálne vyhubenie židovskej populácie v Európe. Napriek tomu sa nikto nepokúsil deportačné konvoje zastaviť.

Reklama

Ako jediní zastavili transport

Youra Livschitz nedbá na krútenie hláv, odhováranie, reči o tom, že sa to nedá a varovania o smrti. Spolu s rovnako zmýšľajúcimi priateľmi, Jeanom Franklemonom a Robertom Maistriauom, sa odvážne postavia proti deportačnému konvoju, ktorého jedinou plánovanou zástavkou je samotné peklo. Vyzbrojení revolverom, kliešťami a hurikánovou lampou zastavujú transport ihneď po jeho vypravení.

Foto – facebook

Kým sa Nemci spamätajú a zaútočia, podarí sa im oslobodiť sedemnásť žien a mužov. Inšpirovaní odvahou troch mladíkov sa počas cesty 236 ľudí pokúsi o útek – 26 je zastrelených, 90 opätovne chytených, no stodvadsiatim sa podarí utiecť.

Snaha o zastavenie deportačného konvoja je jedinou zaznamenanou akciou tohto druhu v západnej Európe počas celej vojny. Podobná udalosť sa odohrala v Poľsku v noci z 19. na 20. mája 1943 a viedla k oslobodeniu 49 deportovaných ľudí.

Youru Livschitza zatkli a popravili

Necelý mesiac po útoku je Youra Livschitz zatknutý. Gestapo ho prevezie na Avenue Louise, kde ho podrobia násilnému výsluchu. Podarí sa mu utiecť a ukryť sa v dome rodičov svojej priateľky Jacqueline Mondovej, ktorý stojí neďaleko kancelárií gestapa. Poprosí ich, aby sa skontaktovali s Pierrom Romanovitchom, ktorý má varovať Yourových priateľov.

Romanovich na verejnosti pôsobí ako ruský gróf, v skutočnosti je plateným informátorom nacistov. Mondovci a ďalší členovia odboja sú okamžite zadržaní. Gestapo zatýka aj Youra Livschitza, znovu sa ocitá v krvou nasiaknutých kanceláriách na Avenue Louise a tak ako predtým, aj tentoraz sa mu odtiaľ podarí utiecť.

Reklama

Mesiac po úteku sa spolu s bratom pokúsia o tajný prechod do Anglicka, no opäť sú zradení a dostanú sa rovno do rúk gestapa. Bratov odsúdia a vo februári 1944 sú s odstupom týždňa popravení. Youra zomrel ako jediný z trojice. 

Ulice podľa mien hrdinov v Bruseli

Na pamiatku troch hrdinov a ich partizánskeho činu sa mesto Brusel rozhodlo pomenovať tri cesty križujúce les Bois de la Cambre v blízkosti Slobodnej univerzity Brusel, kde mladý Youra Livschitz v pohnutých časoch študoval.

Menovacia ceremónia sa uskutočnila dnes, v deň, keď bol pred 78 rokmi oslobodený nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. Vojaci našli už len 7600 preživších, viac než milión ľudí v tábore zomrelo. Na počesť oslobodenia Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

Napriek tomu, že od konca 2. svetovej vojny ubehli desiatky rokov, príbehy ľudí, ktorí besnenie vojnovej mašinérie zažili na vlastnej koži, dodnes mnohých fascinujú. Neraz sa za ich prežitím skrývajú pohnuté osudy tých, ktorí prenasledovaným neváhali hrdinsky pomôcť napriek riskovaniu vlastného života.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026