ŽENYv meste
Táňa Radeva patrí medzi najobsadzovanejšie dabingové herečky

Táňa Radeva patrí medzi najobsadzovanejšie dabingové herečky

Divadelná, filmová a dabingová herečka dnes oslavuje okrúhle narodeniny.

Redakcia Žien v meste · 27. augusta 2017 · 2 min čítania

Reklama

MICHALOVCE, BRATISLAVA. Divadelná, filmová a dabingová herečka Tatiana (Táňa) Radeva sa uplatnila na javisku, vo filmoch aj v televízii. Dnes sa dožíva 60 rokov.

Tatiana Radeva, rodená Červeňáková, sa narodila 27. augusta 1957 v Michalovciach. V roku 1980 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jej prvým pôsobiskom bolo Divadlo Jonáša Záborského v Prešove (1980-1984), v rokoch 1984 až 1995 bola členkou Štátneho divadla Košice a hrala aj v nitrianskom Divadle Andreja Bagara (1995-1997).

 

Táňa Radeva. Foto – TASR

 

Cena za najlepší ženský herecký výkon

Na prešovskom javisku Táňa Radeva zažiarila najmä v úlohe dynamickej, útočnej, ale pritom sympatickej Kataríny v komédii Williama Shakespeara Skrotenie zlej ženy (1981). Za stvárnenie tejto roly jej v roku 1982 udelili na Májovej divadelnej Nitre cenu za najlepší ženský herecký výkon.

Rozšírenie výrazového registra poskytla herečke postava Madeleine Forestierovej v adaptácii diela Guya de Maupassant Miláčik (1982). Postavu Forestierovej zobrazila ako krásnu, inteligentnú, neľútostne dravú ženu veľkomestského sveta. Prešovské obdobie zavŕšila v roku 1982 kreáciou Aksine zo Šolochovovho Tichého Donu, pričom v nej zaujala zmyslom pre presné vystihnutie charakterových čŕt postavy a vyjadrila jej najpodstatnejšie kontúry.

Reklama

V košickej činohre vytvorila Radeva viacero portrétov súčasných žien v hrách slovenských aj inonárodných dramatikov: Iva (Maximalista, 1984), Lena (Post scriptum, 1986), Ágika (Tóthovci, 1986).

Cena za dabing 

Na filmovom plátne debutovala v poetickej snímke Šiesta veta (1986) zachytávajúcej dôležité momenty zo života Boženy Slančíkovej Timravy. Tatiana Radeva si zahrala aj v dráme režisérky Kataríny Šulajovej O dve slabiky pozadu (2004), v historickom veľkofilme Juraja Jakubiska Bathory (2008) a v komédii  Tango s komármi (2009) režiséra Miloslava Luthera.

Jej televíznu filmografiu tvoria okrem ďalších tituly Hon na čarodejnice (1994), Iba taká hra (1995), Starožitné zrkadlo (1996), Jozef Mak (1996) alebo Ako divé husi (2000).  Televíznym divákom môže byť herečka známa napríklad zo seriálov Ordinácia v ružovej záhrade (2007) či Búrlivé víno (2012).

Táňa Radeva patrí medzi najčastejšie obsadzované dabingové herečky. V roku 2001 získala hlavné ocenenie v čitateľskej súťaži časopisu Eurotelevízia o najlepší mužský a ženský dabing, ktorá bola vyhlásená v súvislosti s prestížnou slovenskou dabingovou cenou Zlatá slučka 2001. 

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Módna prehliadka predstaví najvplyvnejšie ženy histórie

Červený koberec, modelky v historických odevoch a ženy z histórie, ktoré by dnes plnili titulky novín. Západoslovenské múzeum v Trnave pripravuje na sobotu 18. júla zážitkovú módnu prehliadku V čipkách, perlách a v zlate. Dynamická fashion show spojí silný vizuálny zážitok s autentickým pohľadom na dejiny a predstaví ženy z našej histórie, ktoré kedysi ovplyvňovali

Redakcia Žien v meste · 30. júna 2026

Zomrela Zdena Mašínová, ktorú nezlomil žiadny režim

Zomrela Zdena Mašínová, ktorej život je príbehom československého 20. storočia – nacistickej okupácie, komunistickej represie aj neskorého boja za spravodlivosť. Mala sedem rokov, keď ju jej otec tajne navštevoval v noci. Josef Mašín, ruský legionár, patril k známemu českému odboju a pátralo po ňom gestapo. Už ako dieťa sa naučila, že existujú veci, o ktorých

Miriam Zsilleová · 12. júna 2026

Beáta Jurík po tlačovke o násilí na političkách: Takú nárazovú vlnu hejtu som ešte nezažila

V stredu (3.6.2026) predstavila na pôde parlamentu feministická organizácia Možnosť voľby výsledky 1. historického výskumu o rodovo podmienenom násilí na političkách na Slovensku. Na tlačovej konferencii uviedla, že politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské. Tlačovú konferenciu otvoril predseda parlamentu Richard Raši a svojimi príbehmi ju podporili poslankyne z koaličných i opozičných strán,

Miriam Zsilleová · 5. júna 2026