Syndróm prázdneho hniezda: Ako ho zvládnuť a neprísť o deti

Dlhé roky sa staráte, varíte, ošetrujete, podporujete a keď už nevládzete, v duchu si predstavujete, ako si užijete čas, keď už budú deti veľké a nebudú vás potrebovať. Keď sa to však stane, s prekvapením zistíte, že užiť si čas len pre seba sa vlastne musíte naučiť.

U rodičov, ktorých deti sa už osamostatnili, odsťahovali do vlastného alebo odišli študovať do iného mesta, sa objaví tzv. syndróm prázdneho hniezda. Najčastejšie postihuje ženy a prejavuje sa pocitom osamotenosti, prázdnoty a strachu z odcudzenia. Matky sa obávajú, že ich deti na ne zabudnú, že ich už nepotrebujú a nevedia si predstaviť, že budú teraz voľný čas tráviť bez nich.

Čo je syndróm prázdneho hniezda?

Syndróm prázdneho hniezda je etapa života, počas ktorej deti „vyletia z domu“ a rodičia pociťujú pocit prázdnoty, stratu zmyslu života či smútok. Ide o obdobie, kedy rodičia nemajú jasný cieľ a kladú si otázku o koho sa budú starať a čo budú robiť.

Syndróm prázdneho hniezda sa môže prejaviť aj fyzickými príznakmi. Rodičia môžu pociťovať dočasnú nespavosť, stratu chuti do jedla či únavu.

„Príznaky pretrvávajú zväčša do momentu, kým si rodičia nenájdu nový zmysel života, záľubu, aktivity či spoločnosť, ktorá ich napĺňa,“ vysvetľuje Andrea Rusnáková Lesáková, terapeutka online terapeutickej platformy Hedepy.

Hoci sa v minulosti syndrómu prázdneho hniezda nepripisoval veľký význam, dnes rodičia podľa terapeutky vyhľadávajú terapie za účelom smútku, skľúčenosti i prázdnoty. „O svojom smútku, beznádeji, prázdnote deťom nehovoria a niekedy to nevedia sami pomenovať, že to, čo práve prežívajú, je syndróm prázdneho hniezda.“

Odchod detí z domu ovplyvní vzťahy

Odchod detí z domu môže výrazne ovplyvniť rodinné vzťahy. Nie každý osamotený rodič je chápajúci, a preto môže v rodine, najmä smerom k dieťaťu, vzniknúť nepochopenie či konflikt. Ten však často vzniká aj medzi rodičmi navzájom, keďže po dlhom čase majú čas sami pre seba a zisťujú, či ešte majú aj po rokoch spolužitia spoločné ciele a záujmy.

„Dôležitý je otvorený dialóg a rešpektovanie hraníc všetkých členov rodiny,“ upozorňuje terapeutka.

Syndróm prázdneho hniezda sa týka hlavne žien

Aj napriek tomu, že syndróm prázdneho hniezda môže postihnúť každého bez ohľadu na pohlavie, z praxe sa zdá, že mamy sú omnoho viac vystavené pocitu straty identity a role. Zároveň sú ochotné tému viac zdieľať a venovať sa jej aj počas terapií.

Podľa terapeutky z platformy Hedepy je tento jav prirodzený. Podľa nej je syndróm prázdneho hniezda intenzívnejší najmä u rodičov s viacerými deťmi, kedy môžu byť pocity zmiešané, zatiaľ čo rodičia s jedným dieťaťom tento stav prežívajú ľahšie.

„Je tam väčšia obojstranná naviazanosť. Dieťa jedináčik zostáva s rodičmi aj po osamostatnení v úzkom kontakte,“ vysvetľuje terapeutka.

Ako sa  vysporiadať so syndrómom prázdneho hniezda?

Syndróm prázdneho hniezda je obdobie, ktoré je prirodzenou súčasťou života. Je potrebné ho prijať a vysporiadať sa s ním. „Veľmi pomáha terapia, nebyť sám, poznať, čo sa so mnou deje a zdieľať svoje pocity,“ zdôrazňuje terapeutka.

Zároveň radí, že je dôležité si uvedomiť, že zdravá separácia dieťaťa od rodičov je viac ako žiadúca. Rodičia by podľa nej mali hľadať spôsoby ako posilniť to, čo v rodine budovali, zachovávať zvyky a rituály rodiny, a najmä – venovať sa vlastným aktivitám, osobnému rozvoju, zbližovať sa s partnerom, cestovať a v neposlednom rade si pustiť do života priateľov.

Dôležitý je zdravý vzťah s dieťaťom

Syndróm prázdneho hniezda je náročným obdobím pre dieťa, aj pre rodičov. Preto je viac ako dôležité navzájom udržiavať zdravý vzťah. Terapeutka Andrea Rusnáková Lesáková radí:

Nestratiť zdravý záujem a rešpektovať samostatnosť detí – Je dôležité udržiavať záujem o život svojich detí, byť otvorený novým skúsenostiam a premenám v ich živote. Zároveň je dôležité rešpektovať ich nezávislosť, hranice a túžbu po osamostatnení sa.

Akceptovať zmenu a hľadať nové spôsoby kontaktu – Pri udržaní zdravého vzťahu s dieťaťom je nevyhnutné akceptovať rozhodnutie dieťaťa opustiť domov. Zároveň je však dobré hľadať nové spôsoby stretávania sa s deťmi, či už spoločné návštevy, dovolenky alebo bežné stretnutia pri káve.

Udržiavanie komunikácie a podpora – Udržiavanie otvorenej komunikácie s deťmi je kľúčové. Záujem o ich aktuálne ciele a prácu im poskytuje pocit podpory a pochopenia.

Prejavovanie emocionálnej stránky – Tak ako rodič prežíva zmenu a smútok z toho, že deti odchádzajú, prežívajú ho aj deti. Je dôležité prejaviť svoje pocity a navzájom ich zdieľať.

Uisťovanie o domove – Je dôležité uisťovať deti, že domov je vždy bezpečným prístavom, kam sa môžu vrátiť, ak to budú potrebovať.