Svetové dni

 

Posledné dni som bola nútená viacej odpočívať…a tak som aj viac čítala…a tak som sa dozvedela  informácie, o ktorých som predtým ani netušila. Patrili k nim aj  takmer denné správy o „Svetových dňoch niečoho…“ V podstate to vyzerá, že skoro každý deň je niečím „svetový“, akurát o tom nevieme…

Prvým dňom, ktorý ma zaujal, bol Svetový deň pozdravov…Zdravíme sa predsa denne…teda niektorí…Áno, na rozdiel od Slovenska sa napríklad v Saudskej Arábii deti zo zásady nepozdravia ako prvé…a nielen saudské..aj v našom compounde žijúce anglické, španielske, libanonské, indické či pakistánske…vždy ich pozdraví môj manžel ako prvý…je totiž naučený takto z Anglicka…tam sa deti tiež nezdravia ako prvé…na moju otázku, že prečo sa im pozdraví, odpovedal : „ A prečo nie?!“ „Lebo deti sa majú pozdraviť prvé…ja som tak bola vychovaná a moje deti tiež…“ oponovala som. Pokrčil plecami…a nabudúce opäť pozdravil prvý…

Ďalšou novinkou bol pre mňa Svetový deň toaliet…naozaj som netušila, že aj záchody majú „svoje dni…“ Podľa štatistiky, uvedenej v jednom z článkov, na svete existuje viacej ľudí, ktorí disponujú mobilným telefónom ako tých, čo majú k dispozícii toaletu. Hm, možno preto sa mi podarilo presvedčiť manžela, že prijať pracovnú ponuku do Indie nemusí byť až taká veľká výhra, tam je to vraj najhoršie. Ale ani tu v Saudi to nie je až také ružové. Mobilných telefónov je v krajine vraj okolo 50 miliónov, čo je na 30 miliónovú krajinu celkom dosť… vyplýva z toho, že ešte aj dojčence majú skoro po dva…Zato 1.000 km dlhú cestu z hlavného mesta Rijádu do druhého najväčšieho mesta na pobreží Červeného mora, Jeddah, neodporúčam nikomu absolvovať autom…toalety na benzínových pumpách pri diaľnici sú jednoducho odporne zapáchujúce čierne diery, ku ktorým sa Európanka neodváži priblížiť ani na 5 metrov…ešte že je okolo púšť…

Poslednou perličkou, ktorá ma zaujala, bol Svetový deň svokier…Tá moja, resp. jej popol, odpočíva už skoro šesť rokov na cintoríne anglického ostrova Isle of Wight. Dožila sa požehnaného veku 94 rokov a nikdy som nemohla na ňu povedať krivého slova. Prijala ma bez výhrad ako niekoho, koho si jej syn vybral za manželku a tak som jednoducho musela byť tá najlepšia. Milovala moju žemľovku, ktorú  nikdy predtým neochutnala a volala ju „ Slovak Apple Pie“. Samozrejme, netrávili sme s ňou veľa času…a možno to bolo tak dobre…najviac problémov so svokrami vzniká vraj práve preto, že žijú s nevestami v spoločnej domácnosti… Podľa saudských štatistík o rozvodoch sú svokry udávanou oficiálnou príčinou viac ako 20 percent rozvodov v tejto krajine…tu totižto vždy syn privedie manželku domov a až po niekoľkých rokoch si postaví vlastný dom a odsťahuje sa…niekedy ani to nie…spravidla najstarší syn ostáva v rodičovskom dome a jeho povinnosťou je postarať sa o rodičov…a tak nevesta a svokra majú takto dostatok času a priestoru na vzájomné potýčky.Možno by bolo lepšie, keby niekto ustanovil „Svetový deň pokojného spolunažívania svokier a neviest “…a to aj na dlhšie ako na jeden deň… 

 

 

Prečítajte si aj Očista tela a duše

 

Ženy v meste