
Svet si pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená armáda 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do tábora a oslobodili 7600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu.
Redakcia Žien v meste · 27. januára 2023 · 2 min čítania
Reklama
Už od začiatku tohto týždňa si ľudia na rôznych spomienkových podujatiach po celom svete pripomínajú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. januára. Celosvetovo sa po prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr.
Deň holokaustu
„Spomienka nemôže skončiť, aj budúce generácie musí nabádať k ostražitosti,“ týmito slovami vyhlásil v roku 1996 spolkový prezident Roman Herzog 27. január za celonemecký Deň spomienky na obete národného socializmu.
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor nacisti postavili pri poľskom meste Osvienčim.
V januári 2005 zorganizovalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia tohto koncentračného tábora. Ešte v tom istom roku (1. novembra 2005) prijalo VZ OSN rezolúciu, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Návrh podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália, Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.
Oslobodenie tábora Auschwitz-Birkenau
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. Do tohto symbolu vyhladzovacej mašinérie putoval aj prvý transport zo Slovenska vypravený z Popradu 25. marca 1942, v ktorom sa nachádzalo tisíc židovských dievčat a mladých žien.
Počas prvej vlny deportácií z územia vtedajšieho Slovenského štátu bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vypravených 19 transportov. Po ich dočasnom pozastavení na jeseň 1942 boli deportácie slovenských Židov do vyhladzovacích táborov obnovené na jeseň roku 1944. Celkovo v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená armáda 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do tábora a oslobodili 7600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu.
Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 návrh zákona, ktorý určil nový pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si pripomíname 9. septembra. V tento deň preto, lebo 9. septembra 1941 začal vo vojnovom Slovenskom štáte platiť Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


