Súd vzal mame dcéru, po troch rokoch rozhodol, že jej ju vráti späť. Otec to nerešpektuje

V októbri 2017 urobil štát z učiteľky nespôsobilú matku a vzal jej dcéru. Stačili mu na to štyri dni. O prípade sme písali v máji. 

V júli 2020 rozhodol, že dcéru vráti mame späť. Okresný súd Košice II. začiatkom júla zveril dieťa “neodkladným opatrením do starostlivosti matky Ľubomíry Hnatič”. Takmer tri roky Ľubomíra Hnatič svoju dcéru nevidela. Tentoraz však rozhodnutie súdu veľa neznamená. 

Hoci ide o neodkladné opatrenie, mama ani v septembri dcéru pri sebe nemá. Otec je podľa doterajších informácií v Rusku a nemieni dcéru priviezť matke späť. Rozhodnutie súdu nerešpektuje a nič sa nedeje. 

Marenie výkonu úradného rozhodnutia je trestné

“Ak niekto vytrvalo nerešpektuje súdne rozhodnutie týkajúce sa výchovy maloletých, môže tým páchať trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Avšak upozorňujeme, že to, či v tej-ktorej konkrétnej veci ide o trestný čin, je na posúdení orgánov činných v trestnom konaní,” uviedol pre Ženy v meste Peter Bubla z ministerstva spravodlivosti. 

Prečítajte si

Z učiteľky urobil štát nespôsobilú matku a vzal jej dcérku. Stačili mu na to štyri dni

Podľa § 349 Trestného zákona “kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov“.

Prípad komplikuje skutočnosť, že otec Slavomír H. nie je na území Slovenska. Podľa oficiálneho vyjadrenia Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied čerpá Slavomír H. od 1.1. 2015 neplatené voľno, ktoré využíva na študijno-pracovný pobyt v Rusku. Neplatené voľno mu bolo predĺžené do 18.1.2023.

Rodičovský únos?

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti v liste z 30. júla 2020 potvrdilo, že v prípade dcéry Ľubomíry Hnatič ide o “medzinárodný rodičovský únos”. Oficiálne sa nám k tomu ministerstvo stále nevyjadrilo. Vo veci koná aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so sídlom v Bratislave.

Vyjadrovať sa nechce ani generálna prokuratúra. “Nakoľko vo veci prebieha trestné konanie, nie je možné sa k jeho priebehu a úkonom v ňom realizovaným vyjadriť,” vyjadrila sa za prokuratúru pre Ženy v meste Jana Tökölyová.

Mama Ľubomíra Hnatič sa už niekoľkokrát stretla so zástupcami ministerstva spravodlivosti, zahraničných vecí i generálnej prokuratúry. Na zmenu legislatívy vo veci marenia úradného rozhodnutia hovorila na tlačovej konferencii v NR SR s poslankyňou Luciou Drábikovou (OĽANO), pýtala sa na to aj ministerky Márie Kolíkovej počas septembrovej diskusie v Prešove. Nič sa však nestalo, uznesenie súdu otec dieťaťa ignoruje.  

“Štát, ktorý nie je schopný zabezpečiť vykonateľnosť svojich rozhodnutí, nie je právnym štátom a takýto štát je na plač. Štát má moc a má k dispozícii aj silu (či už v podobe represívnych zložiek alebo v podobe exekúcie, výkonu, atď.) Štát, ktorý rezignuje na svoju úlohu a povinnosť zabezpečiť výkon spravodlivosti a výkon rozhodnutia sa vystavuje reálnemu riziku, že ľudia budú konať sami, svojpomocne a prevezmú na seba úlohy, ktoré za normálnych okolností patria štátu,” hovorí mama, ktorá sa snaží bojovať nielen za svoju dcéru, ale aj za rodičov s podobnými problémami. 

„Táto situácia je neúnostná a za dlhodobé porušovanie práv detí nikto nepreberá zodpovednosť,“ dodáva Ľubomíra Hnatič, ktorá za posledné tri roky dcéru videla niekoľko hodín a od júna 2019 ani raz.

Veľmi nízka vymožiteľnosť práva

Vymožiteľnosť práva je na Slovensku v porovnaní s európskymi štátmi veľkým problémom. V Belgicku sa napríklad využívajú pokuty za každý deň porušovanie rozsudku – až do výšky 1500 eur na deň. U nás sa často nedeje nič. 

“Je všeobecne známe, že na Slovensku je nízka vymožiteľnosť práva. Ak rozhodnutie súdu účastník nerešpektuje, hrozí mu len malý postih, ak vôbec. Navyše, často sa rozhoduje veľmi dlho. Je to o to väčší problém, ak sa prípad týka maloletých, kde hrá čas veľmi dôležitú úlohu. Najmä u menších detí dlhšia odluka od jedného z rodičov môže značne ovplyvniť jeho záujem o neho,“ hovorí pre Ženy v meste Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

Dôležité je podľa nej presadiť vyššie a častejšie sankcie. „Jedine tak sa blokovanie prístupu k maloletému jednému z rodičov prestane v sporoch rodičov zneužívať. Je zjavné, že súčasné postupy nestačia a tieto prípady môžu nabrať tragické rozmery aj v takej podobe, že deťom jeden z rodičov znemožnení prístup k druhému rodičovi aj niekoľko rokov, a to de facto beztrestne,” dodala Xénia Makarová.