ŽENYv meste
Sú naše deti naše?

Sú naše deti naše?

Neprekonateľné je jeho krásne prirovnanie, že sme luky, z ktorých naše deti vyletujú ako živé šípy.

Redakcia Žien v meste · 3. októbra 2016 · 2 min čítania

Reklama

 

Znie to ako nezmysel, ale teraz nemám na mysli biologické hľadisko.:-)  Naše deti sú síce naše, pochádzajú z nás, staráme sa o nich, ale ako nám hovorí múdry Chálil Džibrán, nepatria nám. Neprekonateľné je jeho krásne prirovnanie, že sme luky, z ktorých naše deti vyletujú ako živé šípy.

Evidentne to máme chápať tak, že naše deti nám boli iba vypožičané. Na to, aby sme im pomohli fyzicky aj duchovne rásť, aby sme z nich vychovali zrelých a samostatných, v ideálnom prípade aj dobrých ľudí (taknámpánbohpomáhaj!). A keď sa takými stanú alebo keď sa tomuto stavu budú aspoň približovať, musíme ich pustiť z hniezda. Nechať ich skúšať lietať samé aj za cenu prípadných pádov či zrážok.

V našej profesii jednoducho povedané – po dosiahnutí účelu výpožičky VRÁTIŤ. V stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebovaniu, ale pozor – zhodnotené! Zhodnotené našou starostlivosťou, trpezlivosťou, ochranou a hlavne láskou. Zhodnotené tiež vlastnými zážitkami, skúsenosťami, lekciami.

My rodičia by sme si asi mali od začiatku uvedomovať, že táto výpožička, napokon ako každá iná výpožička, je dočasná. Máme ich zverené dočasne a hlavne – nevlastníme ich. 

Občiansky zákonník totiž hovorí, že obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, nakladať s ňou a brať z nej úžitky. 

Okrem faktu, že naše deti nie sú veci (ako nimi boli otroci v starovekom Ríme), je pravdou aj fakt, že toto všetko s nimi naozaj robiť nemôžme. Ale pozrime sa na svetlejšiu stránku veci. 

Reklama

Nemôžeme ich síce vyslovene držať, ale môžeme ich s láskou držať v náručí, kým sú maličké, držať za ruku u zubára alebo učiac ich korčuľovať, držať na uzde, keď sú v puberte alebo ich držiac za ruku viesť k oltáru. Nemôžeme ich užívať, ale môžeme si užívať s nimi – príjemné chvíle, spoločné zážitky.

(PS: Tiež ich môžeme tak trošku využívať na pomoc v domácnosti, ale to im samozrejme treba vhodne prezentovať ako ich povinnosť.:))

Nemôžeme nimi disponovať, predať ich, požičať ich niekomu ani s nimi inak „nakladať“, ale môžeme ich viesť, formovať, učiť ich hodnotám. S vedomím, že potom, raz, snáď, budeme žať úžitky týchto našich investícií, ktoré sme s láskou vynaložili na naše deti. Napriek tomu, že vlastne vôbec nie sú NAŠE. 
 

„Vaše deti nie sú vašimi deťmi.
Sú synmi a dcérami Života, túžiaceho po sebe samom.
Prichádzajú z vás, ale nie od vás,
a hoci sú s vami, nepatria vám.“

(Chálil Džibrán)

 

 

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Nový bicykel, ale Birkinka to nie je

Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!

Lucia Ábelová · 2. júla 2026

Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva

Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s

Daniela a Lucia · 30. júna 2026

Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni

Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale

Lucia Ábelová · 21. júna 2026