Spisovateľka Zuzana Csontosová sa stará o bezdomovcov a píše knihy pre deti

Prečo napísala rozprávkové knihy o bezdomovectve a prečo treba s deťmi hovoriť aj o takýchto témach? Aké knihy ju inšpirovali k písaniu? Prečo si myslí, že písanie je o tréningu a povzbudzuje k tomu aj malé deti? Aké kritéria musí podľa Zuzky spĺňať hodnotná detská kniha? Prečo ju asi najviac vystihuje jej knižná postava Madam ježibaba? Aj o tom sme sa rozprávali so spisovateľkou Zuzanou Csontosovou. Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v našom podcaste: 

Alebo vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):

Zuzana Csontosová žije v Brne, kde pracuje v dennom centre pre ľudí bez domova. Je spoluzakladateľkou OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene. Je autorkou prvých rozprávkových kníh o bezdomovectve a ako hovorí – Forma je dôležitá, tém sa netreba báť. Aj preto sa s deťmi na debatách nevyhýba ani témam, ktoré nepôsobia práve optimisticky.

Rada píše príbehy, ktoré sa odohrávajú v lese. Blízke sú jej eko rozprávky a rovnako sociálne témy. Baví ju dostať z ľudí to pekné, čo je vo vnútri.  Ako dodáva: „Čím ďalej píšem, tým radšej píšem vtipné a veselé veci. V  mojej práci sa veľa stretávam s ľudským nešťastím, s problémami, a rozprávky to krásne vyvažujú.“ 

Všetky jej knihy však musia mať akúsi pridanú hodnotu. Lebo knihy, nie sú len pre zábavu. Píše ich tak, aby zaujali rovnako dospelých, ktorí deťom čítajú, ako aj samotné deti. V jednej sa učíte angličtinu, v ďalšej písať, či spoznávať bylinky alebo zvieratá.

Foto – Štefánia Kažmírová, Albatros media

„Ja mám rada, keď spracujem tému jasným a jednoduchým spôsobom, aby to bolo zrozumiteľné aj dieťaťu. A o tom je častokrát práca sociálnej pracovníčky. Napríklad, keď píšem projekt, propagačné materiály, musím na malom priestore zaujať, musím chytiť za srdce, ale odovzdať aj konkrétne informácie. A to je podobné s textom do detskej knižky,“ vysvetľuje Zuzana Csontosová. 

Zuzana číta najmä v električke. Inšpirácie a hlavné myšlienky ku knihe, na ktorej pracuje, prichádzajú nenápadne cestou do práce. To by hneď najradšej zabočila do kaviarne na rohu ulice, kde pracuje a celý deň tam písala. Ale také jednoduché to nie je. Zuzka je dôkazom toho, že aj keď sme zaneprázdnené ženy s rodinou, kúsok po kúsku sa dajú nájsť chvíle, keď si uchmatneme čas na písanie a čítanie. Aj o tom hovoríme v našom podcaste.

 

Foto – Štefánia Kažmírová, Albatros media

„Ľudia majú niekedy pocit, že písanie je len pre nejakých bohémov, ktorí nežijú reálny život. Ja si myslím, že tvorivosť je pre každého.“  Viac v podcaste, kde nám aj na príbehu chlapca s aspergerovým syndrómom vysvetlí svoj tvorivý proces.

Sledujte FB Klubu knihomilov. V blízkej dobe vás opäť čaká súťaž, tentokrát o knihu Majstrík a Krasomilka.