Spisovateľka Ľudmila Podjavorinská dostala svoju mincu

Strieborná zberateľská eurominca Ľudmila Podjavorinská v nominálnej hodnote 10 eur vydaná pri pri príležitosti 150. výročia narodenia tejto významnej slovenskej spisovateľky je v predaji od 21. apríla 2022. Informovala o tom Národná banka Slovenska. 

Predaj strieborných zberateľských euromincí v nominálnej hodnote 10 eur „Ľudmila Podjavorinská  – 150. výročie narodenia“ je zabezpečovaný výlučne prostredníctvom zmluvných partnerov Národnej banky Slovenska, ktorí sú uvedení na internetovej stránke Národnej banky Slovenska

Autorom výtvarného návrhu striebornej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 10 eur vydávanej k 150. výročiu narodenia Ľudmily Podjavorinskej je Asamat Baltaev, DiS. Uvedené zberateľské euromince sú vyrobené v bežnom vyhotovení a vo vyhotovení proof.

Zakladateľka literatúry pre deti a mládež

Ľudmila Podjavorinská (1872 – 1951) vlastným menom Riznerová, ospievala krásy svojho rodného kraja pod Javorinou a zvolila si pseudonym Podjavorinská. Je považovaná za zakladateľku modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež.

Písala básne, veršovanú epiku i spomienkovú prózu bez moralizovania. Používala humor, čarovné príbehy o zvieratkách a  ľuďoch. Na jej veršíkoch Zajko bojko, Čin-Čin či Žabiatko si deti brúsia výslovnosť už mnoho desaťročí.

Publikovala v časopisoch Živena, Zornička, Slovenské pohľady a Včielka. Prvýkrát vyšli jej básne knižne v zbierke Z vesny života (1895). Ďalšie zbierky vychádzali až po prevrate. Pre deti napísala i rozprávky Čarovné skielka a novelu Baránok boží – obsahujú i sociálne motívy a odzrkadľujú realitu sveta po Veľkej vojne.

Podjavorinská a ženské témy

Ľudmila Podjavorinská predstavuje jednu z najvýznamnejších ženských spisovateliek u nás. Žila na rozhraní dvoch storočí a troch režimov. Hoci tvorila dominantne literatúru určenú detskému čitateľovi, dokázala zaujať postoj k rozhodujúcim otázkam svojej doby. Charakterizovala život v monarchii, ťaživú národnostnú a sociálnu otázku.

V období prevratu sa vyslovila k potrebe včleniť ženy vo väčšej miere do tvorby nového štátu a jeho inštitúcií. Bol to veľký posun v jej myslení, v porovnaní s predchádzajúcimi názormi z prednášok.

Angažovala sa v  ženskej otázke, pracovala v miestnom odbore Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom. Má zásluhy na vzniku pomníkov slovenských národovcov štúrovskej generácie. V Matici pôsobila ako členka výboru i v literárno-historickom odbore. V roku 1947 bola ocenená titulom národná umelkyňa.

Spisovateľka zomrela v Novom Meste nad Váhom, ale želala si, aby jej miestom posledného odpočinku bola rodná obec Bzince.