Spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová učila ženy podnikať v čase, keď boli závislé na mužoch

Nebola len prozaičkou, redaktorkou a publicistkou. Elena Maróthy-Šoltésová, ktorá sa narodila na Troch kráľov 6. januára 1855, učila ženy podnikať a zarábať si na seba. To bolo v časoch, keď ženy boli materiálne i spoločensky úplne závislé na mužoch, nesmierne dôležité.

Elena Maróthy-Šoltésová založila akciovú spoločnosť

Začínali s výstavami slovenských výšiviek doma i v zahraničí, kde svoje výrobky aj predávali. Keď videli, že to má úspech, navrhla Elena Maróthy-Šoltésová, aby založili samostatnú účastinársku (akciovú) spoločnosť Lipa. Stalo sa tak 3.8.1910 pod hlavičkou spolku Živena, ktorú od roku 1894 spisovateľka Maróthy-Šoltésová viedla.

Ženy tak začali podnikať a zarábať si samé na seba. To bolo veľmi dôležité, ak chceli zlepšiť svoje postavenie. Nemali dostatočné vzdelanie a boli závislé od otcov alebo manželov. Sama Elena Maróthy si to zažila, keď sa chcela stač učiteľkou, ale rodičia jej budúcnosť spájali s dobrým vydajom.

Úloha žien sa pred sto rokmi týkala hlavne troch vecí: deti, domácnosť a kostol.

“Bol to veľmi dôležitý počin. Ženy dokázali vyrábať potraviny, výšivky, koberce a ona sa postarala o to, aby to mohli aj predať a zarábať tak vlastné peniaze. Bojovali tým úspešne s finančnou závislosťou žien na mužoch. Lipa bola veľmi dôležitá, predávali cez ňu svoje výrobky aj v Čechách,” hovorí pre Ženy v meste Magda Vašáryová, predsedníčka Živeny. Pripomína, že Živena vtedy neučila ženy len vyšívať, ale učila ich aj finančnej gramotnosti,

Prvá dievčenská škola

V roku 1919 sa  Elene Maróthy-Šoltésovej podarilo otvoriť prvú slovenskú vyššiu školu pre ženy. O dva roky neskôr mala Živena na Slovensku desať dievčenských škôl, o tri roky prvé jasle. “V dievčenských školách sa neučili iba ako udusiť mäso a zaštopkáť ponožky, ale mali tam aj matematiku, fyziku a chémiu. Toho sa nedotkla ani maďarizácia,” dodáva Vašáryová.  

Spisovateľka, redaktorka, osvetová pracovníčka a zakladateľka ženského časopisu Živena bola kľúčovou osobnosťou v dobovom spolkovom živote na Slovensku. Výrazne zasiahla do slovenskej literatúry, do literárnej kritiky i do rozvoja slovenského ženského hnutia. K jej najvýznamnejším dielam patrí predovšetkým román Proti prúdu, v ktorom riešila veľké a osudné otázky našej národnej existencie, ako aj biografický a citovo presvedčivý román Moje deti.

Inšpirovala ju priateľka Terézia Vansová, ktorá chcela, aby sa Živena starala o vzdelávanie slovenských dievčat.

Dostala sa do konfliktu so Svetozárom Hurbanom Vajanským, keď začala spolupracovať s českým časopisom Ženský svět, ktorý sa snažil prepájať české a slovenské ženy. Šoltésová aj Vansová sa rozhodli spropagovať a odporučiť časopis slovenským ženám na stránkach Národných novín. Vajanský, ale aj Škultéty nemali veľmi chuť ich výzvu uverejniť.

Zastávali názor, „že sú to darobné veci s tým ženským „urovnoprávnením“, ženy že sú urovnoprávnené vo všetkom, čo im patrí, tieto časopisy že majú príchuť socialistickú a propagovanie ženskej rovnosti s mužom že je k tomu i protináboženské“.

Spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová zomrela v Martine 11. februára 1939 vo veku 84 rokov. Keď v roku 1930 vyšla v nemeckom Mníchove kniha ženskej aktivistky Elgy Kernovej o 25 najvýznamnejších Európankách (Führende Frauen Europas), ktoré pozdvihli práva žien, v publikácii mala miesto aj Šoltésová.