ŽENYv meste
Som pohodlná mama

Som pohodlná mama

Mojou výchovnou metódou je šťastné dieťa – samo mi ukáže, čo potrebuje. Pozorujem ho a reagujem. Inšpiráciou na odplienkovanie boli pre mňa moji psy. Áno, dobre čítate, psy.

Redakcia Žien v meste · 25. mája 2016 · 3 min čítania

Reklama

Odplienkovanie som odkladala až do dvoch rokov môjho syna. Moja mama, keďže pracovala ako zdravotná sestra aj v jasliach, mi hovorila, že bežne deti už ako šesťmesačné kedysi odplienkovali. Pamätám si, že mali v jasliach nočníkovú lavicu (lavica s otvormi na nočník) a niekoľkokrát počas pobytu v jasliach deti, ktoré už vedeli sedieť, na nočník posadili. Toto som skúšať odmietla. Veď som pohodlná mama. A stanovila som si termín, kedy syna odplienkujem.

V podstate som tento úkon nekonzultovala so žiadnou inou mamičkou, len som si sem-tam a nechtiac vypočula rozhovory iných mamičiek o odplienkovaní. Veta, ktorú som vari najčastejšie k téme počula, bola: „Musíš ho odplienkovať, kým pôjde do škôlky.“

Pre mňa bolo dôležité, aby syn nemal žiadnu trauma z nočníka, z toho, že mu to nepôjde. Mojou výchovnou metódou je šťastné dieťa – samo mi ukáže, čo potrebuje. Pozorujem ho a reagujem. Inšpiráciou na odplienkovanie boli pre mňa moji psy. Áno, dobre čítate, psy. Ako som ich naučila robiť potrebu vonku? Prv než som mala syna, boli naše dva psy miláčikmi v rodine. Vtedy som si prečítala, ako po podlahe rozprestrieť noviny a postupne ich dať ku dverám a potom von. Pes sa vraj začne pýtať na potrebu von sám. Lenže u nás to tak nefungovalo (myslím papiere na podlahe) až dovtedy, kým som nezačala chodiť s nimi veľmi často von. A keď to zafungovalo u psov, u človeka musí tiež.

Počkala som, kým sa výrazne oteplilo. V tom roku to bolo na prelome apríla a mája. Bolo dosť teplo na to, aby mohol syn behať vonku po tráve bez plienky a s nahou riťkou. Plienku som dávala len v noci. Celé odplienkovanie trvalo štyri dni. Samozrejme, že som sa zdržovala s ním buď u nás v dome a záhrade, alebo u starých rodičov v dome, aby stačilo otvoriť dvere a vybehnúť na trávu. Vonku sme boli viac ako vnútri. Sám si čupol a urobil, čo mal a potom hlásil, čo spravil. A mamina tak ako po psíkovi upratala. A aby sme mu zdvihli sebavedomie a potvrdili, že urobil správnu vec, vždy sme mu zatlieskali. No áno. Na druhý alebo tretí deň som mu vždy vonku nechala aj nočník. Na piaty deň sa naň pýtal sám a o niekoľko mesiacov prešiel na toaletu (kompletná výbava detskej toaletnej dosky a schodíka nesmela chýbať). Veta: „Ja sám“ sa počúvala veľmi dobre. Keď mal nejaké pochybnosti tak ako v iných záležitostiach, počúval od nás: „Ty to zvládneš, si šikovný“ alebo „Si veľmi šikovný, zvládneš to aj sám. Do toho!“ Verili sme mu odmalička a veríme, že dokáže všetko, čo je potrebné, ba aj viac. Je to naše dieťa a veriť jeho schopnostiam je pre nás prirodzené.

A keďže mám za cieľ vychovať džentlmena, učím syna, že postojačky sa ciká len niekde v prírode. Tam, kde je toaleta, sa ciká posediačky a zdvíhanie dosky nie je potrebné. To nepoteší žiadnu ženu ani mamu, a ešte horšie, keď to urobí hosť vašej domácnosti.

 

(Autorka je lektorkou spoločenskej etikety a biznis protokolu a autorkou blogu Vychovávam zo syna džentlmena)

Reklama

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Nový bicykel, ale Birkinka to nie je

Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!

Lucia Ábelová · 2. júla 2026

Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva

Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s

Daniela a Lucia · 30. júna 2026

Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni

Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale

Lucia Ábelová · 21. júna 2026