Slovensko nedokáže chrániť ženy pred násilím. Kauza Borisa Kollára tomu nepomáha

Počet prípadov fyzického, sexuálneho alebo psychického násilia na ženách sa na Slovensku zvyšuje, počet odsúdených násilníkov však klesá. Vyplýva to z vyjadrení zástupkýň mimovládnej organizácie Fenestra a občianskeho združenia HANA, ktoré sa dlhodobo venujú násiliu na ženách.

Spoločne vypracovali analýzu o súčasnom stave ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie.

Domáceho násilia je viac 

Ak v roku 2014 zažilo fyzické násilie zo strany partnera 22 percent žien, tak v roku 2023 je to predbežne 28,2 percenta. V prípade sexuálneho násilia ide o vzostup z 8 percent (2014) na 14,6 percenta (2023).

Barbora Holubová z Fenestry porovnávala údaje z roku 2023 z najnovšieho reprezentatívneho prieskumu násilia na ženách na Slovensku, ktorý realizoval Eurostat a porovnavala ich s údajmi z podobného prieskumu z roku 2014.

Odborníčky hovoria, že za nárastom je nielen skutočné násilie, ale aj odvaha žien pomenovať a nahlásiť, že sa stali obeťou fyzického či sexuálneho napadnutia.

Viac prípadov násilia neznamená viac rozsudkov. “Ak sa bavíme o trestných činoch – za posledné 3 roky máme v podstate pokles odsúdených vinníkov,” povedala na základe dostupných dát Dušana Karlovská z organizácie Fenestra.

“Z evidovaných trestných činov políciou, sa iba 50 percent dostane na prokuratúru a len 30 percent na súdy,” dodala Barbora Holubová.

Boris Kollár a násilie na ženách

Téme domáceho násilia nepomáha ani kauza predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý sa priznal, že zbil svoju bývalú partnerku, lebo ubližovala ich synovi. Viackrát zopakoval, že by to urobil znova.

“Akékoľvek násilie, vrátane násilia na ženách, je neprijateľné. Potrebujeme si ako spoločnosť odpovedať na otázku, či budeme mať nulovú toleranciu voči násiliu alebo pristúpime na to, že za istých okolností je páchanie násilia v poriadku. Potom je ale problém, že sa hocikto môže rozhodnúť, že v nejakej situácii je oprávnený sa voči niekomu správať násilne,” povedala pre Ženy v meste Sylvia Králová z organizácie Fenestra.

Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije až 34 percent žien. Ženské organizácie aj výbor OSN to označili za závažný problém, ktorý v súčasnosti nedokáže štát adekvátne riešiť.

Rýchla a primeraná reakcia inštitúcií pri zásahoch a vyšetrovaní prípadov násilia páchaného na ženách je podľa Sylvie Královej z kľúčová. „Ak nám ide o znižovanie utrpenia žien a detí, zaistenie ich rýchlej a náležitej ochrany a vyvodenie zodpovednosti voči páchateľovi násilia, je potrebné, aby  prípady násilia páchaného na ženách mali pri vyšetrovaní a v súdnych konaniach najvyššiu prioritu,“  vysvetľuje Králová.

„Polícia dnes má usmernenia, metodiky a aj postupy v prípadoch domáceho násilia. Tie však majú odporúčací charakter. A keďže nie sú záväzné, neexistuje možnosť vyhodnocovať to, ako ich polícia skutočne používa v praxi. To vedie k tomu, že prax polície je nejednotná,“  vykresľuje situáciu Králová.

Podľa autoriek správy o stave ochrany a pomoci ženám by pomohlo zaviesť záväzné postupy a záznamové protokoly k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu. Vytvorenie špecializovaných policajných tímov pre riešenie prípadov násilia na ženách by prinieslo rýchlejšiu a lepšiu ochranu žien a lepšiu prevenciu opakovaného a závažného násilia.

Rizikové faktory násilia na ženách

Podľa odborníčok je niekoľko rizikových faktorov, ktoré treba brať pri posudzovaní prípadov domáceho násilia veľmi vážne, inak štát zlyháva v ochrane žien.

Najpresnejšie je brať do úvahy, ako situáciu vníma samotná žena. Ak hovorí, že sa bojí o svoj život, treba tomu prikladať veľkú dôležitosť. Prípady posudzované spätne ukazujú, že väčšinou posudzuje situáciu správne.

Pozornosť treba venovať formám násilia: škrtenie, dusenie, sexuázované formy násilia, ktoré naznačujú vážnosť situácie.

Miera kontroly indikuje podľa odborníčok často presnejšie riziko ujmy alebo zabitia ženy ako predošlé útoky. “Toto naše legislatíva ako jediná vôbec nepostihuje,” hovorí Králová. Systematická nútená kontrola bežných aktivít ženy – kedy príde domov z práve, čo si oblieka, čo robí – vedie k násiliu. Násilie je o moci a kontrole a to, čo môže viesť k vystupňovaniu násilia je pocit straty kontroly.

Ďalšími rizikovými faktormi sú: tehotenstvo, stupňovanie útokov, ale aj prítomnosť nevlastných detí.