Sloboda výberu by mala platiť aj pri knihách, zhodujú sa hostky Klubu knihomilov

Učiteľstvo, kníhkupectvo, knižnica, ale najmä vzťah ku knihám. Naše hostky z posledného Klubu knihomilov majú veľa spoločného. Treba na niektoré knihy dorásť? Môžu malé ženy čítať Malé ženy? Ponúka dištančné vzdelávanie ideálny priestor na čítanie? Majú mladí vôbec na čítanie čas? Aj odpovede na tieto otázky nájdete v našom podcaste:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):

Paulína Feriancová číta od detstva. Veď ako inak to mohlo vyzerať v domácnosti knihovníčky: „U nás to bola norma. Mama, ktorá prichádza z knižnice s igelitkami plnými kníh. Ja som nevedela, že to v iných rodinách môže fungovať inak. Pre mňa to bol sviatok môcť ísť do knižnice. Páčila sa mi najmä tá sloboda, že si sama vyberám knihy.“ Aj jej syn si už niekoľko rokov knihy vyberá sám. Aj keď ako Paulína hovorí, má snahu mu niektoré tituly odporučiť. 

Sloboda výberu na jednej strane, na druhej strane nechuť k čítaniu. Má efekt aj vynútené čítanie? Paulína hovorí: „ To veľký význam nemá, no ak sa dá dieťa ešte motivovať, tak to treba skúsiť alebo ponúknuť spoločné čítanie.”

V našom podcaste sme rozoberali aj dištančné vzdelávanie, resp. doma sme častejšie ako inokedy. Áno, aj to sa dá využiť na čítanie. Lenže, skutočne máme doma čas na čítanie? Podľa spisovateľky Paulíny Feriancovej si treba určiť pravidlá hry. „Aj u nás sme si museli určiť pravidlá do tohto obdobia. Záleží to od spolupráce. Ak je to možné, rodičia by mali trvať na čase, kedy sa deti odtrhnú od obrazovky počítača a venujú sa čítaniu.“ O svoje vlastné skúsenosti sa s nami naše hostky podelili v Klube knihomilov.

Paulína Feriancová    Foto – zdroj archív P. F.

Viera Némethová mala v detstve hneď niekoľko čitateľských vzorov. „Videla som pravidelne čítať svoju babičku a aj mamu, ktorá bola mamou piatich detí. Výhovorky, že na čítanie nemáme čas, teda nie sú vždy na mieste. Je to skôr otázka nastavenia si vlastných priorít a času. Nebola som dieťatom, ktorému by rodičia čítali, ale ich vlastný vzor mi bol dosť silnou motiváciou, aby som si k čítaniu našla vzťah aj vo vlastnom živote.“

Sloboda – ďalšie často spomínané slovo pri našej debate. Slobodne vybrať si knihu, to bolo a je najviac. Ako hovorí Viera Némethová: „ Deti sa cítia v knižnici dobre a slobodne. Dôležitá je osobnosť knihovníka, knihovníčky. Ale ich sloboda pri výbere kníh a atmosféra v knižnici je pre nich to najdôležitejšie, čo deti do knižnice privádza. V kníhkupectve ste obmedzený financiami a možno aj zodpovednosťou za to, do čoho investujete svoje peniaze.  Ale v knižnici je sloboda výberu. To je nádherný svet,v ktorom máte prístup k rôznym témam, žánrom, ilustráciám, tu sa môžete rozhodnúť bez obmedzení.“

Viera Némethová   Foto – Michaela Kostková

Čítajú mladí? Zaujmú ich len krátke texty alebo nemajú problém chytiť do ruky štyristo stranovú knihu? Môže priviesť k čítaniu dieťaťa aj komiks? A čo audioknihy? Akú váhu dá knihe film? Pritiahne mladého čitateľa ku knižnej predlohe? Aj odpovede na tieto otázky nájdete v našom podcaste. 

Aj Jasmína Pustaiová patrí medzi knihomilov. Čas je vzácny a tak si vyberá, čo si prečíta. „Mám rada voľnosť, keď niečo musím, tak sa mi to chce menej, ale poznám aj ľudí, ktorí vítajú povinnú literatúru, resp. že majú školou dané obmedzenie, čo musia kedy prečítať. Alebo nečítajú radi a povinnú literatúru majú radi. Takže by som ju úplne nezatracovala.“

Práve naopak, aj o nej sme diskutovali. Otázok však bolo viac. Dokážeme odložiť knihu len preto, lebo ju niekto nazve povinnou či odporúčanou? A ku ktorým sa vraciame až, alebo aj po štyridsiatke? 

“Aj napriek tomu že čítam hlavne odbornú literatúru, viem si pri čítaní oddýchnuť. Aj v rámci odbornej literatúry sa nájdu ľahšie, relaxačné texty,  ktoré pre mňa predstavujú oddych. Ale tiež si niekedy prečítam aj niečo neodborné. Napríklad Stephena Kinga,” hovorí Jasmína Pustaiová.

Viera Némethová dopĺňa: „Rada oddychujem nielen pri čítaní kníh, ale knihy aj rada počúvam v ich audio podobe. Ak máte výbornú knihu a skvelého interpréta, je to naozaj zážitok. Dokonca je dokázané, že človek si viac zapamätá z počutého, ako z prečítaného.“

Jasmína Pustaiová   Foto – Roman Weis

Jasmína síce hovorí, že audioknihu ešte nepočúvala, ale s touto myšlienkou je veľmi stotožnená. “Napríklad, miesto čítania správ si ich každé ráno radšej vypočujem ako podcast. Tiež zvyknem ako podcast počúvať učivo.” Tak nech sa páči, vypočujte si aj vy náš nový podcast.

A pozor! Klubu knihomilov bude v niečom špeciálny. Čakajú nás okrem rozprávania o knihách aj dve hudobné novinky. S Paulínou Feriancovou sme hovorili predovšetkým o písaní a čítaní, ale Paulína je aj textárkou. Manželovi, hudobnému skladateľovi a hudobníkovi Romanovi Feriancovi, píše texty pre projekt This is Kevin.  

“Tvorba textov ma veľmi baví. Je to iné, ako písať prózu, môžem sa viac hrať s jazykom a melódiou reči a keďže väčšinu textov píšem po anglicky, je to výzva. Keď som bola mladšia, písala som básne, ktoré vždy skončili v zásuvke. Teraz majú šancu žiť v podobe piesní, čo ma nesmierne teší,” hovorí spisovateľka a prekladateľka Paulína Feriancová, ktorá spolupracuje s manželom už skoro dvadsať rokov.

V našom podcaste si môžete vypočuť skladby, pod ktoré sa Paulína podpísala textársky, ale aj v nich spieva a dokonca v jednej hrá na saxofón ich syn. Príjemné počúvanie.