Šéfka DeutschMann Miriam Poništová: Je to smutné, ale mnohokrát je východ podceňovaný

Ako sa vám páčil film Kavej, ktorého bola Vaša firma DeutschMan hlavným partnerom? Aké ste mali ohlasy?

„Ohlasy sú mimoriadne pozitívne, ľuďom sa film veľmi páčil. I keď nám, východniarom, tam niektoré veci a situácie chýbajú. Ale žiaden strach, už je Kavej 2 „na ceste“ a isto tam budú aj ďalšie veci zo života, ktoré do jednotky nevošli.“

Film sa začína dialóg, kde sa hutorí… Ktoré stereotypy podľa vás stále spájame s východom, hoci sa východ mení?

„Je to smutné, ale mnohokrát je východ podceňovaný. Ale pritom je tu veľa skvelých ľudí, odborníkov. Máme nádhernú prírodu, kultúru, zvyky. A aj tá naša reč je pre nás príznačná.“

Vaša firma robila kampane, aby ľudia z východu nemuseli odchádzať za prácou na západ. Aj preto, že ste si sama zažila, keď vás malý syn vnímal otca len ako cudzieho muža, ktorý občas chodí domov, keďže manžel dochádzal za prácou do Košíc. Ostávajú dnes ľudia z východu pracovať na východe?

„Ale áno. Ak nájdu prácu, tak určite. A my sa snažíme, aby tu bolo dosť možností na realizáciu sa šikovných a schopných ľudí.“

V Trebišove ste aj preto neskôr s manželom založili v roku 1999 firmu. Začínali ste traja, dnes riadite viac ako 100 zamestnancov a robíte denne viac ako 200 prepráv  tovarov denne po celom svete. Nikdy ste nerozmýšľali premiestniť sídlo firmy viac na západ?

„Nevidím na to najmenší dôvod. Patrím sem, tu mám rodinu, priateľov. „Na západe nič nového“. Síce je tam možnosť vyššieho zárobku, no aj náklady na život, takže suma sumárum je to úplne jedno. Ako učiteľka som tu vychovala mnoho študentov a chcem, aby ostali tu a dostali tu možnosť žiť a pracovať.“

Ako sa podarí firme zo Slovenska presadiť v zahraničí v tak konkurenčnej oblasti ako je špedícia? Máte dcérske firmy v Chorvátsku a Dubaji…

„Je to len vecou nastavenia mysle. Ak si veríte, dokážete čokoľvek. A ak je príležitosť, treba sa jej chopiť.“

Ako sa darí žene – podnikateľke na východe? Vy ste bývalá učiteľka, ktorá sa vypracovala na výkonnú a finančnú riaditeľky veľkej firmy, získali ste viaceré prestížne ocenenia, či nominácie v súťažiach ako EY Podnikateľ roka, TÜV-SÜD Slovakia, či Via Bona Slovakia. Stáva sa ešte stále, že niekto spochybňuje, či by špedičnú firmu mala viesť žena?

„Mne sa to nestáva, že by ma niekto spochybňoval. Aj preto, že ja to neriešim, či je niekto muž alebo žena. Dôležité je to, čo je výsledkom práce každého človeka. A nie to, aké má pohlavie.“

Hľadáte si do firmy cielene aj ženy? Ako je to vo vašom odbore so špedikérkami?

„Nie. Pre mňa je dôležité, aby to bol človek, ktorý chce spolu s nami napĺňať vízie firmy a pomáhať hýbať svet k lepšiemu. A je mi úplne jedno, či je to žena alebo muž.“

Zamestnanci a zamestnankyne firmy DeutschMann.  Foto – archív MP

Keďže neexistuje škola, ktorá by vychovávala špeditérov, spolupracujete so strednou školou v regióne a pomáhate s výchovou mladých ľudí pre odbor “komerčný pracovník v doprave”. Majú mladí ľudia záujem? A aj dievčatá?

„Áno, majú. Keďže majú rovno v mieste ich bydliska firmu, ktorá ich po úspešnom ukončení štúdia aj zamestná, tak samozrejme, že si tento odbor vyberú. Bez rozdielu pohlavia.“

Nezamestnávate len ľudí, ale meníte región na lepšie miesto pre život. Aké máte ešte plány?

„Mám taký bláznivý nápad. Za slobodna som sa volala Daňová. Mám v pláne vybudovať miesto, kde budú môcť ľudia pracovať, bývať, kde budú mať priestor realizovať sa mladí začínajúci podnikatelia vo svojich prevádzkach, kde bude postarané o deti všetkého veku, ale i o tých skoršie narodených, kde bude možné vybudovať zázemie pre kultúru a šport a ktoré by som rada nazvala Daňovej raj:o) Ideálne s vlastnou poštovou adresou.“

DeutschMan je rodinná firma. Aj ostane? Preberú firmu Vaše deti?

„DeutschMann je rodinná firma, lebo tu pracuje mnoho párov, rodinných príslušníkov, pomáhame si navzájom ako jedna veľká rodina. Určite to tak aj ostane. Moje deti nevychovávam k tomu, aby prevzali našu firmu. Keď však dokážu, že na to majú, tak prečo nie. Ale zadarmo nič nedostanú. Nie som zástancom „dedičov“, ktorí nemajú k tomu vzťah. U nás je to ale ešte hudbou budúcnosti, keďže mladší syn má 12 rokov.“