Rumunské rozprávky v bežnom živote

Svokra darovala deťom staré vydanie Rumunských rozprávok a legiend z roku 1950. Keďže deti momentálne popri Harryho Potterovi, encyklopédii o vesmíre a povinnom čítaní, o rumunské rozprávky záujem neprejavili, princezné a draci v tvrdej žlto-hnedej knižnej väzbe so zožltnutými stranami sa ocitli ma mojom nočnom stolíku.

Rozprávky, v ktorých otcovia mali troch synov a tí, ako inak, aby si zaslúžili dedičstvo alebo ruku krásnej princeznej, museli podstúpiť rôzne náročné skúšky. Zotínať dračie hlavy, prechádzať cez oheň, prelstiť prefíkané ježibaby, vyliezť na vrchol stromu, ktorý sa týči do neba.

 

Boj s drakom po ôsmej večer

Skúšky na získanie bohatstva, kráľovstva alebo ruky princeznej sú vždy skúškami odvahy a sily, s použitím rozumu a dôvtipu. A sú tak absurdné, ako aj tie z reálneho života.

Poradiť si s dvanástimi hlavami draka je v modernej verzii o ôsmej večer po pracovnom dni kúpať dieťa, popritom ukladať vyžehlenú bielizeň do skríň, dohliadať na večeru na sporáku, zároveň jedným okom byť nad zošitom s cvičeniami skloňovania minulého času druhého dieťaťa a popritom ďalším, štvrtým, či piatym okom dohliadať na tretie dieťa, ktoré opakuje lekciu z dejepisu. Odpovedať na otázky všetkých troch naraz, plus na tie prichádzajúce od manžela hľadajúceho faktúru na elektrinu.

Tresty za nesplnenie prekážok sa pretekajú v krutosti. Zmeravejú ti nohy, premeníš sa na kameň, či na žabu, dieťa nebude mať pripravený piknik na výlet, či vypraté a vyžehlené kimono na judo, vypnú nám elektrinu.

Hrdinovia sú neposlušní nielen v rozprávkach. Máme trinásť kľúčov, ale do trinástej komnaty máme prístup zakázaný. Akonáhle máme príležitosť, tú trinástu komnatu vždy otvoríme, napriek tomu, že vieme, že bude zle-nedobre. Pretože ako sme poučení z rozprávok, nakoniec to veľké zle-nedobre vedie aj tak ku konečnému šťastnému rozuzleniu.

Vieme, že mužovi sa upratanie garáže nesmie pripomínať, ale aj tak to z času na čas pripomenieme. A predvídateľný oheň je na streche. Možno práve vďaka tomu ohňu dospejeme k upratanej garáži.

 

Do tretice

Naša viera je slabá. Nielen tá v rozprávkach, keď otec vyšle do sveta dvoch synov, ktorí neuspejú silou ani charakterom a so zvesenou hlavou sa vrátia domov alebo ostanú v pasci drakov a obrov. Po neúspechu dvoch, tretiemu častokrát ani vlastný otec so všetkou múdrosťou svojich šedín nedôveruje. Tretí syn, či dcéra ho musia prehovárať, a napokon vyslobodia aj starších bratov či sestry, odpustia im ich zlomyselnosť, pýchu a nedoprajnosť

My čitatelia dopredu vieme, že ten tretí, najslabší, najmenší, najmladší vlastne všetkých z rozprávkovej šlamastiky vytiahne a do šťastného happyendu doručí. Mimo strán kníh však po dlhodobom neúspechu prestávame veriť v úspech a na dlhodobý úspech sme tak zvyknutí, že zabúdame,  že v ktorejkoľvek chvíli môže prísť pád.

Každodenne sa opierame o príslovie “do tretice všetko dobré”, Francúzi obozretne,  zahŕňajúc aj dobré aj zlé situácie, hovoria “nikdy nie dva bez tretieho” (jamais deux sans trois). Čo sa stalo dvakrát, stane sa aj tretíkrát. V 13. storočí existoval vo Francúzsku výraz „tretíkrát robí správnosť“, s významom, že nijaká akcia nemôže byť vydarená, pokým nie je vykonaná trikrát.

 

Káva na synovom tričku 

Rozmýšľajúc, akým príkladom vyvrátiť túto poveru “do tretice ….”, s kávou vo veľkej šálke z provensálskej keramiky som sa usadila v záhrade. Prišiel za mnou môj najmladší syn, prisunul si stoličku k mojej a spustil sériu otázok o susedovom traktore a pristávaní helikoptér.

Otázky som brala za rečnícke, vychutnávajúc jeho hlas a sledujúc malé vrtké pršteky prechádzajúce po obrysoch mojej šálky. Kusla som si do jazyka, keď sa zo mňa už dralo „nechaj tú šálku na pokoji„, presviedčajúc samu seba, že po ráne s rozbitým džemovým pohárom a následným nešťastným pádom misky plnej vločiek s mliekom po celej kuchyni, ešte mokrej po lekvárovej akcii, až tak nešikovné moje dieťa nemôže byť. Pár sekúnd na to som prezliekala kávového syna, umývala terasu a odnášala prázdnu šálku od kávy do kuchyne.

Je pol hodina pred obedom a ja dúfam, že na dnes sme poučenia z rozprávok vyčerpali a šťastia z črepov máme na niekoľko mesiacov. A som vďačná, že si neviem spomenúť na žiadnu metaforu o štvorici.