Rok 2020 prehrávame

Ešte sme neprekročili ani polovicu, ale vyzerá to tak, že tento rok prehrá viac ako polovica Slovenska. Ženy.

Najskôr si pripomeňme, čo všetko mohlo byť inak. Rok 2020 mal byť rokom žien. Je 25-te výročie prijatia Pekinskej deklarácie, ktorej cieľom je dosiahnutie skutočnej rovnosti žien a mužov. Na Slovensku máme 100. výročie volebného práva pre ženy a dúfali sme, že sa parlamentnými voľbami trochu viac priblížime k “fínskemu štandardu“ (Fínsko má  na čele premiérku a všetkým koaličným stranám šéfujú ženy).

Veľké nádeje sa rýchlo rozplynuli. V parlamente nemáme ani len tretinu žien, tri zo štyroch najvyšších ústavných funkcií majú v rukách muži a žiadnej relevantnej strane nešéfuje žena (Veronika Remišová je len poverená zastupovaním Andreja Kisku). Ak by sme nemali prezidentku a ministerku spravodlivosti, ženy by v tejto krajine nerozhodovali o ničom podstatnom. Kandidátky sa nespomínajú ani v diskusii o tom, kto obsadí post generálneho prokurátora, a preto začínam pochybovať, že sa vôbec nájde žena, ktorá by chcela byť generálnou prokurátorkou (niežeby také na prokuratúre či mimo nej neboli).  

Poďme ďalej. V treťom mesiaci prišla koronakríza, ktorá postavenie žien ovplyvnila a ovplyvní viac, ako nám bude príjemné. Nielenže sú ženy na úkor svojej vlastnej práce viac zaťažené novou prácou doma a učením detí, ale množstvo žien pracuje aj v takzvaných prvolíniových profesiách. Sú teda vírusom ohrozené viac než iné skupiny obyvateľstva. Ekonomická kríza, na prahu ktorej stojíme zrejme spôsobí, že schudobnieme, čo znova zasiahne viac ženy, ktoré aj dnes zarábajú menej ako muži.

Na ženy ohrozené násilím v rodine kompetentní zabudli už počas lockdownu a ťažko dúfať, že krízové štáby vedené takmer výlučne mužmi, sa budú osobitne zaoberať tým, ako rastúca nezamestnanosť, prepad do chudoby a absencia nájomného bývania ešte viac sťaží ženám zažívajúcim násilie (alebo len tým menej zarábajúcim) odchod od partnera. Alebo ste už niekde počuli, že by si ktorýkoľvek z ministrov financií, hospodárstva či práce, nechal vypracovať analýzu dopadov krízy na ženy a ich postavenie? Namiesto toho ten posledne menovaný práve donútil k odchodu medzinárodne uznávanú expertku na rodovú rovnosť Oľgu Pietruchovú, ktorá mu práve v tejto oblasti mohla v našom mene kompetentne poradiť.

Namiesto snahy o to, aby štát čo najviac zmiernil dopady ekonomickej koronakrízy na ženy, sa od novej vlády dočkáme akurát tak sprísňovania interrupcií. Ekonomické dopady nechceného tehotenstva na ženy ohrozené chudobou, násilím, či obomi (ktoré si nebudú môcť dovoliť vycestovať alebo objednať tabletku na interrupciu cez internet) im vadiť nebudú. Poslední križiaci a križiačky vo vláde a v parlamente totiž za tie narodené deti už ekonomickú ani inú zodpovednosť neprevezmú, tú veľkoryso prenechajú nám.

Ženy tvoria väčšinu Slovenska. Napriek tomu naďalej nechávame mužov rozhodovať o veľkej časti našich životov, o tom, aké máme šance uspieť a o tom, ako naložíme so svojim životom a materstvom. Neposúvame sa dopredu. Prehrávame ako ženy aj ako spoločnosť. Dokedy to budeme tolerovať?

 

(Autorka je právničkou a ľudskoprávnou aktivistkou, venuje sa témam ľudských práv, spravodlivosti, migrácie, utečenectva a rodovej rovnosti. V minulosti pôsobila v mimovládnej organizácii Liga za ľudské práva, ktorú 10 rokov viedla. V roku 2016 jej minister zahraničných vecí USA John Kerry udelil ocenenie pre statočné ženy International Women of Courage za výnimočné osobné nasadenie pri obrane práv utečencov a migrantov. Je členkou Progresívneho Slovenska a PSF platformy)..