Rodová rovnosť na Slovensku je hlboko pod európskym priemerom

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) vo štvrtok zverejnil každoročný Index rodovej rovnosti. Priemer v Európskej únii je podľa najnovšieho Indexu 68 bodov zo 100. Oproti minulému roku stúpla táto hodnota len o 0,6 bodu. “Európa dosiahla v oblasti rodovej rovnosti krehké úspechy. Veľké straty však vznikajú v dôsledku pandémie COVID-19,” zhodnotila výsledky riaditeľka Inštitútu pre rodovú rovnosť Carlien Scheeleová.

Index rodovej rovnosti 2021 a Slovensko 

Index rodovej rovnosti zaznamenáva každý rok pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti, zameriava sa pritom na šesť hlavných oblastí. Sú nimi pracovný trh, peniaze, vzdelanie, voľný čas, moc a zdravie.

Slovensko získalo 56 bodov zo 100 a v rebríčku sa umiestnilo na 24. mieste. Horšie výsledky dosiahli len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. Oproti minulému roku si Slovensko polepšilo o 0,5 bodu, no jeho skóre je 12 bodov pod európskym priemerom a zostáva tak na chvoste európskeho rebríčka.

Najvyššie hodnotenie získali Švédsko (83,9), Dánsko (77,8) a Holandsko (75,9), ktoré preskočilo Fínsko a Francúzsko. Od minulého roka si najviac polepšili Luxembursko, Litva a Holandsko. Slovinsko naopak ako jediná krajina v rebríčku klesla.

Na Slovensku rozhodujú muži

Slovensko si najlepšie vedie v oblasti vzdelania. So ziskom 61,6 bodov je na 12. mieste. Od roku 2010 sa znížila rodová nerovnosť v oblasti dosiahnutého vzdelania o 1,8 bodu a v oblasti rodovej segregácii vo vzdelávaní o 2,5 bodu.

Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko v oblasti moci a rozhodovania, kde sú ženy stále zastúpené výrazne menej. V Indexe rodovej rovnosti je Slovensko pozadu za európskym priemerom (55,0) so ziskom 30,7 bodov. Napriek pokroku od roku 2010 zostáva Slovensko naďalej na chvoste rebríčka v oblasti opatrovateľských činností a využívania voľného času, ktorého majú ženy menej.

Pôrodnosť klesá naprieč Európou

Tohtoročný Index rodovej rovnosti prepája rodovú rovnosť a oblasť zdravia. Podľa najnovších výsledkov čelia ženy vyššiemu riziku nákazy koronavírusom, pretože sú viac zastúpené v zdravotníckom sektore. Muži infikovaní vírusom COVID-19 sú zasa častejšie hospitalizovaní. Ťažší priebeh ochorenia súvisí s vyšším výskytom cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení u mužov.

Prečítajte si

Nie je to len Záborská. Štát degraduje ženy neustále

Počas uplynulého roka klesala pôrodnosť naprieč Európou, pokles zaznamenali najmä krajiny najviac  zasiahnuté pandémiou. Podľa Inštitútu pre rodovú rovnosť sú dôvodmi ekonomická neistota a zvýšený výskyt problémov v oblasti duševného zdravia.

„Rovnaký prístup ku kvalitným zdravotníckym službám vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia umožňuje ženám a mužom žiť plnohodnotný život. Komisia je pripravená podporiť potreby a opatrenia členských štátov EÚ s cieľom uznať základné právo každého človeka na prístup k zdravotnej starostlivosti,“ povedala Helena Daliiová, európska komisárka pre rodovú rovnosť.

Pandémia a násilie na ženách

Súčasťou Indexu rodovej rovnosti je analýza násilia páchaného na ženách. Kvôli obmedzenej mobilite a zvýšenej izolácii boli ženy vystavené vyššiemu riziku násilia zo strany partnera. Hoci je ťažké posúdiť plný rozsah domáceho násilia počas pandémie, ženské organizácie zaznamenali prudký nárast dopytu po službách pre obete domáceho násilia. Pandémia zároveň odhalila už existujúce nedostatky v prevencii násilia páchaného na ženách a poskytovania služieb na podporu obetí.