ŽENYv meste
Rodinné Vianoce

Rodinné Vianoce

Keď sme si so sestrou založili rodiny a jeden rok sme sa skoro pohádali, s kým by mali byť starí rodičia počas Štedrého večera, doslova som zavelila, že takto to byť nemôže. Sme rodina, žijeme v jednom meste a mali by sme byť všetci spolu.

Redakcia Žien v meste · 20. decembra 2016 · 4 min čítania

Reklama

 

Pravidlá správania nesú v sebe pečať zvykov a tradícií spoločnosti, v ktorej žijeme. Každá obec, mesto, región, krajina má svoje typické zvyklosti, ktoré spájajú ľudí žijúcich v danej krajine. Slovensko nie je výnimkou. Rodiny majú tiež svoje vlastné pravidlá správania. Najviac ich prezentujeme počas sviatkov a najkrajšie sviatky roka – Vianoce sú vlajkovou loďou.

Ako dieťa sme mávali Vianoce u starých rodičov, potom boli oni u nás, po dedkovej smrti sa k nám prisťahovala babka a stále nás bolo viacej pri štedrovečernom stole. Zažila som však aj Vianoce len ja a rodičia, tie boli najsmutnejšie. Niekoľko rokov, kým sme ešte boli bezdetní a žili viacerí členovia našej rodiny, mali sme tri štedré večere – u manželových starých rodičov, u mojich rodičov a u svokry.

Keď sme si so sestrou založili rodiny a jeden rok sme sa skoro pohádali, s kým by mali byť starí rodičia počas Štedrého večera, doslova som zavelila, že takto to byť nemôže. Sme rodina, žijeme v jednom meste a mali by sme byť všetci spolu. A tak sme sa dohodli, že sa budeme striedať. Jeden rok komplet rodina – naši rodičia, krstná mama, sestra s rodinou a my u nás (veď som najstaršia dcéra a tak začínam), druhý rok u sestry a tretí rok u našich rodičov. To sú skutočné Vianoce.

Na Štedrý deň pozývame susedov z ulice – 21 rodín aj s nami na vianočný punč. Vonku na našej malej križovatke sa každý rok zíde iný počet susedov (nie každý je na Štedrý deň doma, starší susedia sú už v tom čase u svojich detí, alebo sa niekomu jednoducho nechce, pretože nechce alebo má rozpozeranú rozprávku, či film). Susedia si nosia vlastné poháre a ja pripravím alkoholický a nealkoholický punč. Zaprajeme si šťastné a veselé Vianoce, okoštujeme čo všetko naše gazdinky z ulice napiekli a po polhodine až trištvrte sa rozídeme domov.

Pre mňa je to čas, ktorý silno ako človek prežívam a som rada, že máme susedov, s ktorými sa radi porozprávame a stretneme. Dobrý sused je dar. Potom zanesiem nášmu priamemu susedovi na plot darčeky. Je starý mládenec a keď som tak urobila po prvýkrát, dojalo ho to až k slzám. Odvtedy na seba nezabúdame. Prvé Vianoce sme dostali farebného skleného kapra zabaleného v novinovom papieri. Nikdy by som si nepomyslela, že zrovna kapor by ma potešil, ale pravda bola, že potešil. Dostávame vskutku originálne dary v originálnych baleniach. Sused Štefan nám dáva lekcie z ľudskej pokory. My pribalíme susedovi vianočné dobroty, oblátky a osobný darček, ktorý má veľmi rád. Keď slávime Štedrý večer u nás, pozvem ho aj k nám. Ešte nikdy pozvanie neprijal, no nevzdávam to.

Mama, sestra a ja pečieme každá niečo iné a tak spoločne obohatíme štedrovečerný stôl. Otec pečie oblátky a trubičky niekoľko dní. Tak ako počas Adventu aj na Štedrý deň počúvame vianočné piesne a vytvárajú nám náladu aj počas večere. Na štedrovečernom stolovaní nám veľmi záleží. Vytiahneme vždy najlepší porcelán, príbory, sklo a romantický vianočný obrus. Servítky/plátené obrúsky, horiaca sviečka, ošítka plná ovocia, orechov, oblátok, medu, cesnaku a peňaženiek nesmie chýbať. A fľaša s pálenkou. Najstarší muž v rodine prichádza s vianočným vinšom a zapáli sviečku, pozdvihneme poháre na prípitok a potom sa pomodlíme. Ako prvý chod máme oblátky s medom, orechami, cesnakom a jablkom. Nasleduje polievka a hlavný chod – zemiakový šalát a ryba. Až kým nedojeme neodchádzame od stola, no aspoň sa o to snažíme. Dezert si dávame po pauze, ktorú využívame na prípravu čaju, umytie riadu a na presun od jedálenského stola do pohodlného kresla, či na gauč. Počas popíjania čaju rozbaľujeme darčeky.

Na našom štedrovečernom stole nechýbajú živé kvety a taniere na kosti a na všetko, čo by nám nemalo zavadzať na tanieri. Pred večerou sa osprchujeme a vyfintíme. K sviatočnej večeri patrí aj sviatočný odev a tak sa ženy obliekajú do šiat a muži majú tmavé nohavice a košeľu. Deti kopírujú ženský a mužský vzor.

Prišla som na to, že dokážem opustiť pohodlie domova a stráviť pekné chvíle s rodinou a nemusím lipnúť len na tom, že najkrajšie Vianoce sú len u nás doma. Sú všade, kde sa stretnú ľudia, ktorým na sebe záleží a majú sa radi. (Tak toto by som ako dvadsiatnička zo seba nedostala.). Organizovať štedrú večeru pre celú rodinu raz a tri roky má aj výhodu – môžete si plnohodnotne vychutnať obľúbený televízny program, máme priestor na prechádzku. Jediný čas, ktorý si potrebujeme ustriehnuť je čas začiatku večere o 18.00 hod.  Celý deň je pohodový a keď príde rad na našu rodinu tak si s manželom rozdelíme úlohy, aby sme si pohodu zachovali.

 

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Nový bicykel, ale Birkinka to nie je

Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!

Lucia Ábelová · 2. júla 2026

Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva

Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s

Daniela a Lucia · 30. júna 2026

Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni

Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale

Lucia Ábelová · 21. júna 2026