Reklama na ľudskosť

Taká obyčajná človečina.

NEnapichaná éčkami a inými chemikáliami, aby na pulte vydržala dlho klamlivo ružová a voňavá.

NEservírovaná v „prime time“ na nablýskanom podnose ozdobená podľa najnovších svetových gastronomických  trendov, aby ku konzumácii prilákala aj tých, čo práve vôbec nie sú hladní.

NEdochucovaná prísadami na sladko, na kyslo, na slano, snažiac sa byť každému pochuti.

NEkorenená na štipľavo, tak, aby hneď pri prvom hlte vyrazila dych.

Kedysi bola vážená a vzácna, a tak ju ničím nekazili. Naopak, konzervovali ju soľou, aby im taká, prirodzene dobrá, vydržala čo najdlhšie.

Teraz ju ochucujeme, flambujeme, farbíme, posypávame, vykrajujeme či zdobíme rôznorodými prílohami, až niekedy ani sami nevieme, čo vlastne máme na tanieri. 

Roky vynakladáme veľké peniaze na neustálu kampaň všetkým tým rôznym ozdobám, koreninám a prísadám v domnení, že nám bude lepšie chutiť. Že zvyšujeme jej kvalitu.

Robíme to už tak dlho, že sme už aj zabudli, aký má vlastne prirodzený tvar, farbu a chuť. Pritom je od praveku tá istá. Taká normálna, ľudská. Sama osebe dobrá. Vzácna aj bez zbytočných ozdôb, chutná aj bez zbytočných prísad. Lákavá aj bez reklamy.

Taká obyčajná človečina.