Regionálne voľby 2022: Ženy kandidujú na šéfky samosprávy vo väčšine obcí miest, v Bratislave nie

Vo viac ako polovici (47 z 89) obcí, miest a mestských častí Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) kandidujú vo voľbách na starostu či primátora aj ženy. Neplatí to však o hlavnom meste SR, medzi ôsmimi kandidátmi na primátora Bratislavy sa nenachádza ani jedna žena, rovnako tak chýba medzi štvoricou uchádzačov o post primátora okresného mesta Malacky.  Vyplýva to z aktualizovaných zoznamov kandidátov v samosprávnych voľbách, zverejnených na weboch samospráv.

Regionálne voľby 2022: Žien pribúda

Uchádzačky o vedenie samosprávy možno nájsť v 11 zo 17 mestských častí Bratislavy, v 19 z 29 obcí okrese Senec, ôsmich zo 17 obcí okresu Pezinok i v deviatich z 25 obcí okresu Malacky.

Prakticky isté víťazstvo majú kandidátky v obciach Sološnica, Hamuliakovo, Hurbanova Ves, Malinovo a Nová Dedinka, sú to súčasné starostky, ktoré vo voľbách nemajú vyzývateľa.

Starostku na čele obce budú mať aj Chorvátskom Grobe, kde sú dve kandidátky na tento post. Vo viacerých obciach kraja majú tiež ženy prevahu medzi kandidátmi, v Častej a Vinosadoch (okres Pezinok), v Miloslavove (okres Senec) i bratislavskom Čunove sú medzi tromi kandidátmi dve ženy.

V obci Blatné (okres Senec) tvoria ženy trojpätinovú väčšinu kandidátov. V bratislavskej Karlovej Vsi je kandidátka rodovo vyrovnaná, dve uchádzačky a dvaja uchádzači.

Ženy láka komunálna politika 

Údaje Rady európskych obcí a regiónov (CEMR) potvrdzujú, že sa ženy uplatňujú najmä v komunálnej politike.

“Pre politické zastúpenie žien platí nepriama úmernosť na Slovensku aj medzinárodne. Čím vyššia je politická funkcia, tým menšie zastúpenie žien na nej nájdeme. Politické zastúpenie žien na lokálnej úrovni je teda výrazne vyššie, než je tomu na regionálnej alebo národnej úrovni,” potvrdila trend pre Ženy v meste Silvia Hudáčková, podpredsedníčka Miestneho odbory Živena, Bratislava a členka aktivistickej skupiny Ženy verejne 

Výskumy podľa nej ukazujú “dlhodobo pozitívny trend v úspešnosti ženských kandidátok na funkciu starostu/primátora: 15,2 percent (1994), 17,5 percent (1998), 18,6 percent (2002), 20,7 percent (2006), 21,2 percent (2010) a 23 percent (2014)”.

V súčasnosti len štyri krajiny majú viac ako 40 percent žien v komunálnej politike. Ide o Francúzsko, Island, Švédsko a Ukrajinu. Sedemnásť krajín má pomer žien v komunálnej politike na úrovni od 30 do 40 percent, pričom desať rokov dozadu ich bolo iba sedem. V rozmedzí 20 až 30 percent, kam patrí aj Slovensko, má žien poslankýň 13 krajín Európy.

Hudáčková: Potrebujeme ženy v politike

“Vyšší podiel žien v politike na lokálnej úrovni nám ukazuje, že ženy sú rovnako schopné a aj ochotné robiť politiku, keď na to majú vytvorené podmienky. Každý, kto sa niekedy zúčastnil schôdze obecného zastupiteľstva alebo len domovej schôdze, chápe, že na lokálnej úrovni sa robí politika úplne rovnako, ako na úrovni národnej. Pre výkon komunálnej politiky je potrebné mať rovnaký súbor schopností ako na iných úrovniach,” uviedla Hudáčková.

Komunálna úroveň nám podľa nej ukazuje, o čo na národnej úrovni prichádzame. “V našej vláde alebo parlamente kvôli rôznym bariéram chýbajú skúsenosti a talent žien. Komunálna úroveň je pre ženy najprístupnejšia okrem fyzickej vzdialenosti aj preto, že výber kandidátov a kandidátok výrazne menej riadia politické strany, ktoré predstavujú pre ženy bariéru na vyšších úrovniach,” dodala.